NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/ PIEŠŤANY. Novomešťana Martina Polláka priviedol k plávaniu v ľadových vodách nestor otužilcov, stále aktívny osemdesiatsedemročný Karol Kevan z Piešťan. „Otužovať som začal v roku 2000. Prvý raz som sa vtedy zúčastnil zimného plávania v Piešťanoch. Pripravoval som sa však na to už postupným otužovaním od septembra," prezradil Martin.
Spolu s Novomešťanmi Jirkom Gurňákom, Mirom a Jozefom Garcovcami, Martinom Kotlebom a Františkom Šároveckým vytvorili partiu, ktorá si bez ľadovej vody nevie predstaviť život.
„Pred prvým vstupom do ľadovej vody ma psychicky podporilo najmä množstvo otužilcov, ktorí sa akcie pred vyše desiatimi rokmi zúčastnili. Človek musí mať natrénované, dobrá psychika ho však posunie do studenej vody," netajil Pollák. Napriek drsným plaveckým podmienkami už jedenásť zimných sezón nemaródoval.
Najodolnejší otužilci vydržia aj dvadsať minút
Ak chce byť otužilec pripravený dokonale na zimnú sezónu, musí dlhodobo trénovať. „Plávať treba už od septembra počas celej jesene a potom aj zimy aspoň raz týždenne. Tým, že sa trénuje pravidelne, pobyt vo vode sa postupne predlžuje. Dĺžku plávania ovplyvňujú aj vonkajšie poveternostné podmienky. Pre otužilcov je najnáročnejší vstup do vody a prvých tridsať sekúnd v nej.
Najlepší otužilci potom bez problémov vydržia v ľadovej vode pätnásť i dvadsať minút. „Nemáme radi sychravé počasie a studený vietor. Pri vychádzaní z vody sa určite lepšie cítime, keď na nás svieti zimné slnko," usmial sa Martin. Ten má za sebou otužilecké výjazdy do Dunaja v Bratislave či studených vôd v okolí Topoľčian. Kúpanie v zamrznutom Váhu je pre neho už tradíciou. V Dunaji pri Štúrove mal zatiaľ z vody najstudenší pocit. „Vonku bolo mínus trinásť a obtekajúci Dunaj chlad ešte pridal. Keď sme vyšli von, zamrzli nám na hrudi chlpy," reagoval plavec.
Každú nedeľu sa stretávajú na Zelenej vode
Ani najväčšie mrazy neodradia novomestských otužilcov od nedeľňajšej otužileckej siesty na Zelenej vode. V hrubom ľade vysekajú otvor, odložia veľké kryhy a aspoň na pár minút sa ponoria do ľadového kráľovstva rýb. „Chodí nás tam päť-šesť. Čím nás je viac, tým sa do vody ide ľahšie," priznáva Pollák.
Hoci otužuje už jedenásty rok, sám by do vody vchádzal iba veľmi ťažko. Počas tejto zimy museli pred kúpaním prerážať takmer tridsaťcentimetrový ľad. „Ľudia sa vedľa korčuľovali, chlapci hrali hokej. A my sme boli po krk vo vode. Bolo to zábavné," smeje sa Martin.
Hoci okolie ich počin vždy sprevádza s obdivom, podľa Martina je otužovanie vhodné pre každého zdravého človeka. „Každý by to mohol vyskúšať. Je to potom už iba o tom pohodlí stáť radšej v rukaviciach a v baranici na brehu, ako sa ponoriť do studenej vody," porovnáva.
Otužilec nesmie ísť do vody sám
Zimné plávanie by Martin Pollák malým deťom neodporučil. Pre dvanásť-trinásť ročného chlapca je však veľkým výkonom už samotné namočenie sa do studenej vody. Zároveň upozorňuje aj na nástrahy plávania v zimných tokoch.
Do vody by mal ísť človek iba vtedy, ak sa cíti fyzicky a aj psychicky dobre. „Hlavne nesmie ísť do vody sám. Keď „prepískne" dobu a je vo vode dlho, tak telo začne „omŕzať" a zároveň pociťuje horúčavu. Potom odchádzajú aj zmysly a mozog pomalšie pracuje, lebo sa odkrví. Všetka krv sa sústredí na pľúca, žalúdok a srdce a reakcie na odhadnutie situácie sú pomalšie," upozorňuje skúsený otužilec. Pri plávaní v silnejšom prúde by sa tak mohlo stať, že už nebude vládať doplávať do cieľa.
