Popularita komunitných webových systémov má v ostatnom období prudko stúpajúcu tendenciu. Veková hranica ich používateľov pritom neustále klesá. O to väčšiu pozornosť treba venovať prevencii. Aj o tom bola beseda v trenčianskej knižnici.
TRENČÍN. Pri príležitosti Dňa bezpečného internetu zorganizovali 8. februára vo Verejnej knižnici Michala Rešetku besedu s psychologičkou Ivetou Izraelovou. Cieľom podujatia z cyklu Poznávame Trenčanov bolo upozorniť na zodpovedné používanie moderných informačných technológií.
Internet vie poriadne strpčiť život
Opatrnosti nie je nikdy dosť. Vo virtuálnom svete platí toto konštatovanie dvojnásobne. Dávate si dostatočný pozor pri zverejňovaní osobných údajov? Premýšľate nad identitou „priateľov“ na diskusných fórach? Viete, aké stránky navštevujú vaše deti v internetovej sieti a koľko času presedia pred monitorom počítača? Zdanlivo všedné otázky, ich podcenenie však môže mať tragické následky.
Šírenie osvety patrí k základným východiskám Dňa bezpečného internetu (DBI), ktorý vznikol v roku 2004. Každoročne ho vyhlasuje Európska komisia so sieťou Insafe a pripadá na druhý februárový utorok. Ide o akciu medzinárodného rozmeru, vlani si ho pripomenuli v 65 krajinách po celom svete. „Je to viac ako hra – je to tvoj život,“ také je motto aktuálneho ročníka.
Prístupná forma prevencie
Z hľadiska využívania elektronických komunikačných prostriedkov netvorí Slovensko žiadnu výnimku. V trenčianskej knižnici pripisujú tejto oblasti zvýšený záujem. Besedy s psychologičkou pravidelne aktualizujú. Sú hlavne o deťoch a pre deti. „Primárne sa zameriavame na uvedenú cieľovú skupinu, ale nezabúdame ani na rodičov, pedagógov a vychovávateľov. Keďže žijeme v pretechnizovanom svete, kde absentuje potreba fyzického kontaktu, medzi mladými ľuďmi nastúpila do popredia virtuálna komunikácia. Práve oboznámenie s jej nástrahami predstavuje nosnú časť projektu,“ objasnila Izraelová.
Všetko je na webe
Popularita komunitných webových systémov má v ostatnom období prudko stúpajúcu tendenciu. Veková hranica ich používateľov pritom neustále klesá. O to väčšiu pozornosť treba venovať prevencii. Bezpečné používanie internetu končí v momente, keď o sebe poskytnete dôverné informácie.
Fotografie v plavkách, rovnaké prihlasovacie heslá alebo nezáväzné flirtovania dokážu uškodiť viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Čierne scenáre dokonca neraz vedú k depresiám i samovraždám. Platí totiž zásada, že čo raz zverejním na webe, už nemusím dostať späť bez toho, aby to niekto mohol zneužiť.
Krádež identity
Medzi najčastejšie riziká, ktoré mladých ľudí ohrozujú na internete, patrí strata osobných údajov, krádež identity, posielanie vulgárnych výrokov do e-mailových schránok (flaming), či vyvolanie falošnej dôvery s cieľom obeť pohlavne zneužiť (grooming). Psychologička radí – hlavne nezostať ticho! „Základným predpokladom riešenia vzniknutej kyberšikany je prekonať obavu zo zastrašovania. Deti by sa mali so svojím problémom zdôveriť dospelej osobe. Môžu tiež kontaktovať Linku dôvery, server www.zodpovedne. sk, prípadne zalarmovať políciu,“ priblížila Izraelová.
