Pod pojmom gramotnosť chápali celé generácie našich predkov schopnosť vnímať a naopak, vypovedať cudzie, či vlastné myšlienky.
Nechcem sa prieť s definíciou, ale k základnej gramotnosti by snáď okrem schopnosti písať a čítať mala patriť aj schopnosť robiť aspoň jednoduché matematické úkony. Zjednodušene povedané, k všeobecnej gramotnosti patrí ovládanie čítania, písania a počítania. S malým háčikom. Toto všetko v rodnom jazyku.
Náš, dnes už nebohý profesor matematiky nám tvrdil, že príde doba, keď budeme potrebovať gramotnosti minimálne tri. Ako druhú označil znalosť aspoň jedného svetového neslovanského jazyka a ako tretiu označil schopnosť komunikovať s výpočtovou technikou. Za túto víziu by sa nemuselo hanbiť ani osadenstvo delphskej veštiarne. Vyšlo to do najmenšej bodky. Dnes už v akomkoľvek pracovnom inzeráte nájdete formulku „AJ, NJ, Windovs“ podmienkou. Lenže vtedy?
Reči profesora o trojitej gramotnosti boli kacírstvom hodným vzplanutej hranice. Všetko mala zachrániť azbuka a ruský jazyk. V dobe, keď si prví odvážlivci prepašovali domov Commodore C 64, prípadne Atari 800 XL, sa u nášho Veľkého brata používali v obchodoch guličkové „sčoty“. Škodoradostne sa vyškieram, lebo pán profesor aj tak na niečo zabudol.
Na gramotnosť s poradovým číslom štyri. Tá je najpodstatnejšia. V našej slovenskej latifundii vôbec nejde o tie prvé tri menované. A už vôbec nejde o to, čo poznáte. Ide o to koho poznáte. Táto štvrtá gramotnosť zabezpečí, že tie ostatné tri ani nebudete potrebovať. Môžete byť sprostý ako tĺk, ak strýko sedí na ministerstve a svokra v nejakej dozornej rade, niet sa čoho báť. Najmä členstvo v dozornej rade je mimoriadne záslužná činnosť.
Nuž, ak máte štvrtú gramotnosť vyvinutú nadpriemerne, budete za pár mesiacov sedieť aspoň v piatich dozorných ansámbloch a na finančné starosti môžete zabudnúť. Pokiaľ tri gramotnosti sa dajú študovať na nespočetnom množstve škôl, tú štvrtú nemá v ponuke zatiaľ žiadna pedagogická inštitúcia. Prihováram sa za otvorenie zatiaľ aspoň večerného štúdia. Večerné štúdium má svoje opodstatnenie, veď známosti sa najlepšie získavajú práve po večeroch. Prečo by sa nedalo večerne študovať rodinkárstvo na VUPR, Večernej univerzite podplácania a rodinkárstva?
Absolvent štúdia by dostal diplom, na základe ktorého by mohol oficiálne podplácať napríklad v štátnych službách. Určité nesmelé náznaky tu už boli počas pontifikátu minulého ministra hospodárstva. Ten bez akýchkoľvek škrupúľ oznámil, že ide o bežnú prax a že niektoré zákazky sa jednoducho inak realizovať nedajú. Jedným z hlavných predmetov na VUPR-e by bol predmet, kde by sa študenti učili správne odhadnúť výšku poskytovaného / požadovaného úplatku. Pýtať veľa znamená vystrašiť, pýtať málo znamená zbytočnú osobnú stratu. Tento predmet bude patriť k najťažším. Ďalším predmetom bude vyvodenie osobnej zodpovednosti, ak niečo praskne. Treba sa poučiť na cudzích chybách.
Napríklad akcie Severočeskej hnedouhoľnej a.s. sa za bašovania Ladislava Grossa predali za 650 miliónov českých korún, pričom provízia činila 27 percent. Slušné, nie? Nebyť tých hnusných Švajčiarov, ktorí všetko rozvŕtali, mohlo byť ticho. Lenže nebolo.
Museli byť použité znalosti z druhého predmetu - sypanie si popola na hlavu. Najmladší predseda vlády odstúpil. Od všetkého sa dištancoval a vo svojom kajúcnom sadomasochizme pokračoval až tak ďaleko, že sám sebe pozastavil členstvo v strane. Pre našich študentov VUPR - u z toho vyplýva, že bude vhodné podstúpiť aj nejakú zahraničnú prax. Úplatkárske skúsenosti z Nemecka, Rakúska, Maďarska, či štátov bývalého ZSSR sú na nezaplatenie. Problém by nemal byť ani s pedagógmi, skúsených harcovníkov nám vyrástlo za ostatných dvadsať rokov viac ako dosť.
Chcel som si dať prihlášku na štúdium, ale nikde nemajú tlačivá. Na školu sa totiž nerobia prijímačky. Na prijatie treba dať úplatok a niekoho tam poznať. Už sa neviem dočkať vzdelania v oblasti štvrtej gramotnosti.
