TRENČÍN. Šesť aktivistov monitorovalo v meste bezbariérovosť školských a zdravotníckych zariadení, inštitúcií verejnej správy, služieb a voľnočasových aktivít. Išlo nielen o bezbariérovosť budovy ako takej, ale aj o bezbariérový prístup k nej. Najlepšie z monitoringu vyšli banky, najhoršie zdravotnícke zariadenia. „Veľmi málo objektov v Trenčíne spĺňa kritériá bezbariérovosti," povedala Elena Rónaiová z Krajského centra Slovenského zväzu telesne postihnutých.
„Čo nie je založené na komercii, tam skoro všade bariéry sú. Súkromné ambulancie vo veľkej časti podmienky bezbariérovosti spĺňajú, štátne zariadenia sú na 90 percent určite bariérové."
Dobrovoľníčka Mária Hajduchová monitorovala prístup k voľnočasovým aktivitám. „Dom armády a Artkino Metro nemožno považovať za bezbariérové, ideálnejším zariadením je Cinemax, kde je vyznačené parkovacie miesto, výťah, prispôsobená toaleta. V centre mesta nie je ani jeden bezbariérový kostol, zo športových zariadení je bezbariérovou krytá plaváreň na Sihoti a fitnescentrá v obchodných centrách, ale športové haly, ktoré sú staršie, podmienky nespĺňajú," povedala.
Podľa Janky Masárovej, ktorá sledovala sídla úradov a inštitúcií, sú budovy ako samosprávny kraj, úrad práce, mestský úrad alebo sociálna poisťovňa, ktoré majú bezbariérový prístup a aspoň čiastočne spĺňajú podmienky. Sú ale aj vysoko bariérové inštitúcie ako inšpektorát práce, krajská veterinárna správa alebo kataster.
Na workshop do sídla Asociácie zväzov zdravotne postihnutých, ktorého súčasťou bola prezentácia výsledkov monitoringu, prišli z pozvaných iba zástupca Sociálnej poisťovne a útvaru hlavného architekta mesta Trenčín.
„Pozývali sme primátora, odbory školstva, sociálnych vecí, životného prostredia, stavebný úrad, samosprávny kraj, odbor dopravy, školstva, sociálnej pomoci, úrad práce aj krajský pamiatkový úrad. Sme sklamaní, cieľom bolo komunikovať s kompetentnými a poukázať na problémy," povedala projektová asistentka Oľga Bohuslavová.
Európske predpisy o bezbariérovosti by malo Slovensko dodržiavať. „Zatiaľ ich nedodržiavanie nikto nepostihuje a to je asi tá najväčšia chyba," povedala Bohuslavová. Monitoring bezbariérovosti realizovali od novembra okrem Trenčína aj v ďalších troch slovenských mestách v rámci projektu podporovaného úradom vlády. Celkové výsledky by mali byť známe do konca apríla, keď budú spracované do publikácie.
„Kompetentní ju dostanú do rúk a ťažko povedať, aké stanovisko zaujmú. Je veľmi smutné, že sme u nich nenašli zatiaľ odozvu," povedala Elena Rónaiová.
