ŽITNÁ-RADIŠA. Publikáciu, ktorá vyšla v náklade päťsto kusov, na cestu k čitateľom odprevadili v obecnom kultúrnom dome krstom dobranskou vodou. Jej hlavným zostavovateľom je rodák zo Žitnej a vysokoškolský pedagóg Ľubomír Belan. Kniha obsahuje množstvo čiernobieleho i farebného fotografického materiálu.
Dedinka ležiaca v okrese Bánovce nad Bebravou vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí v roku 1961. Oblasť má za sebou vyše sedemstoročnú históriu bohatú na udalosti. Hoci publikácia nesie podtitul História 1294-2010, Ľubomír Belan a jeho spolupracovníci v nej mapujú široký priestor dejín už od archeologických nálezov 2000 rokov pred naším letopočtom.
Kráľovský majetok slávnych osobností
„Skôr, ako som začal kompletizovať údaje potrebné k vzniku tejto monografie, získaval som materiál pre napísanie kroniky rodiny Belanovej, ktorá má korene v Závade pod Čiernym vrchom. Do tejto kroniky som chcel vložiť fakty o mojej rodnej obci Žitná a jej okolí," vysvetlil Belan.
Obec, ktorú 27 rokov vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, je spojená s menami slávnych kráľov. Monografia približuje aj obdobia, keď bola táto oblasť kráľovským majetkom Karola Róberta z Anjou, Ľudovíta I. Veľkého, či Žigmunda Luxemburského, ale aj šľachtického rodu Ctiborovcov.
Profesor Belan v spolupráci s Jaroslavom Kohútom a Jozefom Kušnierom približujú pomery obce nielen v jej dávnej histórii, či stredoveku. Zachytávajú aj spoločensko-kultúrny obraz obce v celom 20. storočí. Čitatelia v nej nájdu podrobné kapitoly o vývoji remesiel, školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva, náboženstiev, či komunálnej politiky i hasičského zboru v obci, neobišli ani oblasť kultúry i športu. Ľubomír Belan nezabudol ani na biografie slávnych osobností obce, či konkrétnych ľudí, ktorí svoje životy obetovali v boji proti fašizmu.
Hlavným zdrojom bola obecná kronika
Kronika obce, ktorú štyridsaťšesť rokov tvoril Ondrej Kušnier a dnes v nej pokračuje Marta Kohútová, sa stala cenným zdrojom informácií. „Množstvo historických údajov poskytol i Jaroslav Kohút. Údaje z archívov pomáhal čerpať Jozef Kušnier. Údaje som získal aj z maďarských internetových zdrojov, školskej kroniky, či výročných správ hasičov. Starosta mi umožnil prebrať údaje z obecnej kroniky a albumu fotografií," prezradil Belan.
Podľa jeho slov bolo najväčším problémom nájsť občanov, ktorí si pamätali medzivojnové obdobie. Odmenou je záujem o najkomplexnejšie dielo v dejinách obce. „Veľmi ma teší, že záujem o publikáciu prejavil aj Pavol Gross. Ako chlapec sa skrýval s rodičmi v okolitých lesoch. Fašisti ho zadržali a transportovali do koncentračného tábora v Terezíne. Dnes žije v Bratislave," hovorí Belan.
Monografia je výsledkom spolupráce rodákov
„Redakčný tím sa stretával dva roky. Problémy sme mali so získavaním fotografií najmä zo starších čias. Chodil som aj po rodinách, aby som napríklad získal záber na zakladateľov futbalu v obci. Výhodou bolo, že na mnohých fotkách boli z druhej stany napísané údaje, kto na nich je," povedal spolutvorca monografie Jaroslav Kohút. Ten spracoval materiál z prostredia hasičov a cirkvi.
Ako povedal, problémom boli aj údaje z posledných sedemdesiatich rokov. „Skompletizovať novodobé fakty o každej organizácii bolo náročné. Najlepšie zachované údaje majú hasiči. Originálnu zápisnicu majú aj o veľkom požiari už v roku 1890," potvrdil Kohút.
