TRENČÍN. Roman Turcel nie je pokrstený, ale ako sám hovorí, veriaci je. „Verím v dobro ľudí, v univerzálny vyšší princíp, v chod udalostí a verím v desatoro božích prikázaní." Prikázania stvárňuje na desiatich obrazoch, pričom sa kriticky pozerá nielen na cirkev, ale na človeka vôbec. „Mám pocit, že ľudia, ktorí praktizujú svoju vieru, málo rozmýšľajú o tom, čo robia, možno ani nevedia, čo im to prináša. Bol by som rád, keby sa zamysleli a rozprávali o tom."
Ústredným motívom je muž v kňazskom rúchu. Na jednom z obrazov sa napríklad zhovára s mladomanželmi, pričom ženícha drží okolo pliec a mladuchu za zadok. Turcelových desatoro ale nepoukazuje iba na hriešnosť uniformovanej časti kléra. Reaguje na hriešnosť oboch strán. Ako hovorí autor, obrazy majú byť impulzom k zamysleniu a výstava priestorom pre rôzne pohľady na danú tému. „Možno ten impulz nie je vždy lichotivý, ale aký by to bol impulz, keby sme sa hladkali," pýta sa.
Priestor nevyužili
Napriek tomu, že Roman Turcel pozval na vernisáž zástupcov cirkví, neprišiel nik. „Tiež som potreboval odvahu toto povedať a oni by mohli nájsť odvahu využiť ten priestor, ktorý im ponúkam. Už v Banskej Bystrici to mal pán biskup Baláž takmer na dva kroky, pozýval som ho. Mohol aspoň poslať niekoho, kto by ten priestor využil a povedal pohľad z ich strany. Nestalo sa. Teraz sme pozývali všetkých ostatných, nitriansky biskup sa ospravedlnil a nemali ani nikoho, koho by poslali," hovorí autor.
Nálepka nie je potrebná
Pôvodne na vernisáži prisľúbil účasť evanjelický kňaz, ktorý poslal list, pozdrav odkázal člen prezídia Slovenskej židovskej obce a mnísi Hare Krišna. Roman Turcel nechce byť označovaný ako niekto, kto si robí posmech alebo chce ubližovať. Odkaz desiatich prikázaní je mu blízky. „Svet by bol lepší, keby tak ľudia žili. Treba ich vyburcovať, aby nad tým uvažovali. To je celé. Nemusia vôbec mať nálepku katolík, evanjelik, žid alebo niekto iný."
Obrazy vznikli technológiou domaľby stereoskopických fotografií. Ich autorom je fotograf Miroslav Kormoš. Fotografie aranžoval s modelmi vo vybranom prostredí Roman Turcel. „Nedal som Miroslavovi veľa priestoru, napriek tomu dokázal priniesť vždy ešte iný pohľad, ktorý som nečakal," povedal.
Prvá inštalácia 3D obrazov sa konala v banskobystrickom Priore vlani. Roman Turcel si zámerne pre svoje výstavy vyberá verejne exponované miesta. Ako vraví, chce klásť otázky aj ľuďom, ktorí by do galérie neprišli.
Poslanie umenia je klásť otázky
Moderné umenie dnes podľa neho nemá funkciu portrétovať ľudí alebo zachytávať veci pre archív do budúcna. „Na to máme fotografie a množstvo iných záznamov," hovorí. „Skutočným poslaním moderného umenia je nastoľovať otázky. Zdá sa mi hlúpe maľovať veci, ktorým nik nerozumie, študovať dva roky obraz, ktorý mi visí na stene, aby som pochopil, že ten autor mal v päte tŕň. To mňa neobohacuje. Myslím si, že sú témy, ktoré dnes umenie môže ponúknuť."
Sám sa rád niečo dozvie, niečo, čo má zmysel pre jeho vnímanie sveta. Preto s radosťou sleduje a počúva ľudí pri pozeraní sa na jeho obrazy. „To je hlavné, ja som hodil rukavicu, pozorujem ring a teším sa, že sa v ňom niečo deje, že ľudia o tom skutočne uvažujú." Výstava v zábavno- obchodnom centre Max potrvá do 20. februára.
O autorovi
Roman Turcel je 36 ročný výtvarník z Prievidze, ktorý vystavuje od roku 1997. Venuje sa predovšetkým témam zameraným na hľadanie hodnôt. K jeho tvorbe patrí aj séria obrazov „Podajme si ruky" (Uniting hands), ktorú predstavil svetu v máji 2005 výstavou vo Washingtone. Do obrazov vpísali svoje myšlienky svetové osobnosti ako spevák Sting, filmový režisér Miloš Forman, či tibetský duchovný a svetský vodca Dalajláma.
