Ministerstvo porovnalo školy a jednotlivé odbory podľa toho, koľko ich absolventov zostalo bez práce. Absolventská miera nezamestnanosti na Trenčianskej univerzite je po Vysokej škole medzinárodného podnikania v Prešove druhá najvyššia zo sledovaných škôl.
TRENČÍN. Absolventská miera nezamestnanosti, ktorú zverejnilo ministerstvo školstva, vychádza z počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009. Štatistika zatiaľ pokrýva len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov, čo môže ovplyvniť výsledky škôl, ktoré majú napríklad viac starších absolventov alebo viac externých študentov.
Podľa prehľadu škôl má Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka absolventskú mieru nezamestnanosti 12,5 percent, Vysoká škola manažmentu v Trenčíne 7,3 percent. Najhoršie dopadla Vysoká škola medzinárodného podnikania v Prešove s 26 percentami.
Univerzitu poznačili škandály
Vyššia miera nezamestnanosti u absolventov Trenčianskej univerzity je podľa prorektorky pre vzdelávanie Kataríny Jankackej spojená aj s narušeným menom univerzity. „Zo spätnej väzby absolventov sa dozvedáme, že zamestnávatelia sú k nim kritickejší, čo považujem za unáhlené a neobjektívne," hovorí Jankacká. Okrem toho podľa nej schopnosť zamestnať sa nezávisí iba na škole, ale na samotných študentoch. „Nie je to tým, že naši absolventi sú menej vzdelaní, ale tým, ako sa ktorý študent dokáže predať na trhu práce," myslí si prorektorka.
Najvyššia miera nezamestnanosti je podľa prehľadu u absolventov v odbore ekonomické vedy (17,2 percent). Ako vysvetľuje Jankacká, u ekonomických a sociálnych vied je miera nezamestnanosti dlhodobo vyššia ako v odboroch strojárskych. Na trh práce každoročne prichádza množstvo absolventov týchto študijných odborov a trh nie je schopný všetkých absorbovať.
„Jednoducho absolventov z týchto odborov je prebytok. I keď sa títo ľudia uplatnia na trhu práce, väčšinou je to mimo ich vyštudovaných odborov," povedala Jankacká. Ako dodala, tieto študijné odbory sú stále pre uchádzačov o štúdium zaujímavejšie ako technické odbory, čo je podľa nej škoda.
Výsledky ovplyvňuje počet študentov aj región
Menšie školy s menším počtom absolventov sú podľa Branislava Zlochu z Vysokej školy manažmentu pri takomto hodnotení v nevýhode. Každý evidovaný nezamestnaný im totiž percentuálne tvorí väčšie číslo.
„Najviac je to vidieť v prípade Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií, kde im jeden evidovaný nezamestnaný, z deviatich absolventov, spôsobil 11,1 percentnú mieru nezamestnaných absolventov. Ak by nemali toho jedného nezamestnaného, boli by s nulovou mierou absolventskej nezamestnanosti najlepšou školou," vysvetľuje Zlocha.
Ako dodal, vysoké školy v Bratislave majú vo všeobecnosti lepšie výsledky zamestnania absolventov ako školy v ostaných regiónoch. „Miera nezamestnanosti v Bratislave je 4,4 percent, v našom regióne je to 9,8 percent. Ak teda škola pôsobí v regióne s vyššou mierou nezamestnanosti, nevyhnutne musí mať horšie čísla aj pri nezamestnanosti absolventov," hovorí Zlocha.
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne má absolventskú mieru nezamestnanosti viac ako sedem percent. Ako povedal Branislav Zlocha, umiestenie v hornej tretine rebríčka považujú za dobré. „Snažíme sa zvyšovať kvalitu našich vzdelávacích programov a v rámci kariérneho centra napomáhať k čo najväčšej a najľahšej zamestnanosti našich absolventov. Snažíme sa využívať kontakty s absolventmi a sledovať ich uplatnenie v praxi," dodal Zlocha.
