NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Pred dvoma rokmi sa potuloval bezradne po novomestských uliciach, dnes je obľúbeným členom rodiny. Napriek tomu, že skončil na pár hodín aj v útulku, dôchodkyňa Zlatica neodolala pohľadu jeho smutných očí a Bobinko onedlho putoval do miest, kde sa má dnes kráľovsky. U novej majiteľky, ktorá od detstva vyrastala obkolesená množstvom domácich zvierat.
So susedom prišiel až z centra mesta
Dobrácky psík sa priplietol v novembri pred dvoma rokmi k Zlaticinmu susedovi. „Počula som ho vonku štekať. So susedom kráčal až k činžiaku. Myslela som si, že aj on už má psíka," spomína Zlatica na prvé stretnutie s Bobinom. Bez rozmýšľania sa mu rozhodla pomôcť. Zobrala ho do bytu a nakŕmila. Zatúlaného psíka nechcela Zlatica počas ďalšej studenej noci nechať vonku.
„Volala som ho dnu, ale nechcel ísť. Vzala som ho teda na ruky a iba som striehla, či sa mi nezahryzne do nosa," usmiala sa záchrankyňa. Ufúľaný neznámy psík skončil rovno vo vani pod prúdom vody zo sprchy a namydlený šampónom. Najedol sa a učupil celý nesvoj pod kreslo. Na druhý deň však už taký bojazlivý nebol.
So psíkom rovno k veterinárovi
Na druhý deň Zlatica obišla celú Rajkovú, či neušiel niekomu z rodinného domu. „Tam bývajú takíto psíkovia. Nikomu nechýbal. Tak som s ním išla rovno na veterinu, Bobina nechala zaočkovať a onedlho prihlásiť aj na mestskom úrade," pokračuje. Bobino však ešte predtým, na druhý deň po náleze, skončil na pár hodín aj v novomestskom útulku. Takmer okamžite však naštartovali auto a pre psíka sa do útulku vrátili.
„Keď sa vrátil z útulku, neskutočne sa tešil. Asi to cítil, že je naspäť," spomína vyše sedemdesiatročná dôchodkyňa. Po niekoľkých mesiacoch sa objavil aj jeho niekdajší majiteľ, ktorému mal psík ujsť dávno predtým zo záhrady. Zlatica sa však so psíkom už nedokázala rozlúčiť a ostal napokon u nej.
Nájdený psík dostal meno Bobinko
Podľa veterinára dnes približne štvorročný Boboš si po náleze nevedel zvyknúť na žiadne nové meno. „Keď som ho našla, mal dva roky a približne päť kilogramov. Už po troch mesiacoch od nálezu mal Bobinko o dva kilogramy viac," spokojne pokračuje Zlatica. Meno Bobino mu prischlo vďaka synovi. Práve na toto oslovenie prvýkrát zareagoval. „Hoci iba na pol ucha, ale aspoň sa otočil. A od vtedy mu nepovie nikto inak ako Bobinko," tvrdí Zlatica.
Bobino veľa nepoje, odolať však nedokáže granuliam, na ktorých si však najviac pochutná mimo bytu počas vychádzky. Zdravie mu praje a odkedy žije v novom prostredí, nebol ani raz chorý. Počas zimy nosí svetríky, ale nie je z nich nadšený.
