Kamenná maketa mohyly generála Štefánika na myjavskej stanici prežila všetky režimy.
Odolala v nezmenenom stave všetkým režimom a železničiari ju nikdy nedovolili odstrániť Podpísal sa na nej zub času a potrebuje opravu.
MYJAVA. Dokonalá podobizeň miesta posledného odpočinku generála Milana Rastislava Štefánika sa už 72 rokov týči pred budovou myjavskej železničnej stanice. Tridsaťnásobne zmenšený model mohyly, ktorú v roku 1938 vyrobil kamenársky majster Josef Podrazil, odolal aj obdobiam, ktoré Štefánikovi neboli naklonené.
Dnes sa však zrejme nedokáže nájsť nikto, kto by finančne prispel na jej rekonštrukciu a pomohol tak odstrániť vzniknuté nedostatky spôsobené mnohými desaťročiami a vplyvom počasia.
Dve mohyly slávneho generála neďaleko seba
Štefánikova monumentálna mohyla, ktorú postavil v roku 1928 architekt Dušan Samo Jurkovič na Bradle, je vzdialená od svojej myjavskej kópie z kamenárskej dielne Josefa Podrazila iba niekoľko kilometrov. Hoci obe mohyly boli tŕňom v oku mnohých prisluhovačov niekdajšieho režimu, ostali napriek tomu zachované v nezmenenom stave dodnes. „Otec bol národovec a žil v prostredí Štefánikovho pôsobiska. Chcel aspoň týmto spôsobom pripomenúť jeho večnú pamiatku,“ povedal autorov sedemdesiatsedemročný syn Ľubomír Podrazil.
Jeho otec prišiel do Myjavy v roku 1928 zo Sudoměříc.
Práve v tom období dokončievali mohylu na Bradle. Tá ho doslova očarila a v jeho fantázii sa zrodil ojedinelý nápad urobiť jej vernú kópiu. O desať rokov neskôr tak svetlo sveta uzrela dokonalá napodobnenina slávnejšej mohyly. V Myjave sa napokon usadil aj jej autor. Oženil sa tu a až do znárodnenia v roku 1948 úspešne prevádzkoval firmu na výrobu umelého kameňa.
Kamenár bol na Bradle častým návštevníkom
Pre skvelého kamenára sa stala originálna mohyla generála Štefánika takmer pútnickým miestom. Dlhodobo k nej chodil na motorke takmer každý deň. Veľmi presne ju zmapoval z architektonického hľadiska a detailne zmeral všetky potrebné rozmery na výrobu pútavej napodobeniny, ktorá je dodnes ozdobou železničnej stanice.
„Otec si robil presné nákresy a napokon kópiu mohyly vyrobil v mierke 1:30. Mal som vtedy iba päť rokov, a tak si už jeho prácu veľmi nepamätám,“ zaspomínal si jeho syn. Ten dnes býva v rodinnom dome v Myjave neďaleko diela svojho otca, ktorý zomrel v roku 1980 a je pochovaný na miestnom cintoríne. V pamäti mu však utkvelo, že otec dielo tvoril s jediným pomocníkom vyše roka.
Zub času najvýraznejšie poškodil sklené tabuľky na mohylke v miestach na tumbe. Tie popraskali a podobný osud postihol aj informačnú tabuľu o autorovi modelu. Mráz, voda a výrazné striedanie teplôt spôsobili odlupovanie bielej náterovej farby. Na jednej strane kópie mohyly už výrazne praská aj murivo základov, na ktorých je postavená.
„Samozrejme, radi by sme ju opravili. Sme však dôchodcovia a pre nás sú to vysoké finančné náklady. Stretáme sa s nezáujmom o našu významnú históriu a v terajšej dobe už o takéto veci nikto nemá záujem,“ sklamane dodáva autorov syn Ľubomír s manželkou. Podľa jeho slov by bolo potrebné v prvom rade opraviť aspoň sklené tabuľky. Cenu ich obnovy odhadol približne na päťsto eur.
