TRENČÍN. Majster sveta v electric boogie Matúš Pišný (19), štrnásťročný saxofonista Patrik Žiga, vychádzajúca spevácka hviezda Lenka Piešová (16), či skupiny moderných tancov The Pastels a Team SX rozprúdili krv v žilách množstva svojich priaznivcov. Po vystúpení sme vyspovedali trojicu sólistov.
Ako ste sa dostali k disciplíne, v ktorej ste súťažili?
- Matúš Pišný (tanečník): K tancu som sa dostal už v základnej škole a venujem sa mu šesť rokov. Videl som niečo podobné, tak som sa na to dal. V súčasnosti väčšinou trénujem počas víkendov, keď som doma. A vtedy, keď mám chuť. Na úspech treba mať veľký kus talentu, mnohé však treba vydrieť. - Lenka Piešová (speváčka): My sme hudobne založená rodina. Môj starký je veľký spevák, sestry tiež začali spievať. Tak som to vyskúšala s tým, že uvidím, čo z toho napokon bude. - Patrik Žiga (saxofonista): Hre na nástroj sa venujem už tri roky. Vzorom je mi otec i dedko, mnohé som od nich prevzal. Otec ma naučil jednu pesničku a potom sme hneď utekali za dedkom ukázať, ako hrám. Dedko povedal, aby som išiel do hudobnej školy.
Chodievali ste na súťaže už predtým?
- Matúš: Nie, nie, nechodil som na takéto typy súťaží. Neviem, či bola účasť v tejto súťaži riskom, skôr to bolo také uvoľnenie. - Lenka: Áno, ale väčšinou iba na menšie a regionálne súťaže. Na takejto veľkej som nikdy dovtedy nespievala a nevystupovala. - Patrik: Chodil som najskôr v škole na školské koncerty. Neskôr ma otec prihlásil na detskú súťaž Mini Talent Show. To bola aj príčina, prečo som sa napokon dostal do súťaže Česko–Slovensko má talent. Odtiaľ ma oslovili.
Ako ste sa dostali do tejto televíznej súťaže?
- Matúš: Oslovila ma agentúra, ktorá vyhľadávala ešte nejakých dodatočných ľudí pre túto súťaž. A som rád, že som sa jej zúčastnil, získal som množstvo nových skúseností, ktoré sa určite nestratia. - Lenka: Prihlásila som sa sama. Z internetu sme zistili, že že v Žiline je predkasting. Tak sme tam išli a podarilo sa. Veľkú úlohu v tom zohral otec, ktorý ma tam zaviezol autom (úsmev). - Patrik: Zavolala ma agentúra, asi ma už videli v predchádzajúcej súťaži. Tak som sa do súťaže prihlásil.
Verili ste pred súťažou, že by vaše umiestnenie mohlo byť také výrazné?
- Matúš: Tak to som v žiadnom prípade nedúfal. Bolo to prekvapenie, že som sa dostal tak vysoko. Nečakal som to. - Lenka: Vôbec nie. Ja som na Veľký tresk nemohla prísť pre zdravotné problémy a nečakala som, že ma pustia ďalej. - Patrik: Nečakal som, že by som sa mohol dostať až do semifinále. Z môjho postupu som bol veľmi prekvapený. Nechceli tomu uveriť ani moji rodičia.
Dá sa vlastne objektívne porovnať medzi množstvom rôznorodých činností, kto mánajväčší talent?
- Matúš: Neviem, na to je naozaj ťažké odpovedať. Je to ťažké porovnávať. Skôr si myslím, že je to o sympatiách a o tom, kto ako zaujme. - Lenka: To je obtiažne posúdiť. Záleží to predovšetkým od ľudí, od toho, kto je televíznemu divákovi sympatický a hlavne, komu kto pošle koľko SMS správ.
Súťaž bola zvratom vo vašomživote. Z neznámych ľudí sa stali hviezdy, ktoré pozná takmer celé Česko a Slovensko. Ako to vnímate?
- Matúš: Nevnímam to tak, že som slávny a populárny. Som normálny, bežný človek ako každý iný. Mámosemročnú sestru. Keď ma videla počas televíznych vystúpení, bola uhíkaná (smiech). Sem-tam ma na ulici niekto spozná. Stáva sa mi občas, že ľudia pýtajú aj autogramy. - Lenka: Vplýva to na mňa pozitívne. Som veľmi rada, že ma fanúšikovia začali vnímať. Na začiatku som musela rozdávať aj autogramy, teraz už je toho pomenej. - Patrik: Mám z toho veľkú radosť, že som sa dostal až do televízie. Som veľmi šťastný a rád. Táto súťaž znamenala v mojom živote veľmi veľa. Keď som išiel s rodičmi na nákupy do obchodu, tak ma ľudia spoznávali a pýtali sa, či som to ja, ten saxofonista. Ľudia sa so mnou fotili, pýtali si odo mňa mobilné číslo, aby sa so mnou mohli viac porozprávať.
Pociťovali ste počas súťaže nejaký psychický tlak v snahe dostať sa čo najďalej?
- Matúš: Ani nie. Počas celej súťaže som bol uvoľnený. - Lenka: Vôbec. Brala som to vyložene športovo. Tak beriem všetky súťaže, na ktoré sa prihlásim. - Patrik: Bol som v súťaži najmladší a mal som trošku stres, pokiaľ sa až dostanem. Z každého postupu som sa veľmi tešil a chcel som sa dostať čo najďalej.
Chceli by ste pokračovať v činnosti, ktorá vás preslávila?
- Matúš: Kým to pôjde, tak určite. Ale v súčasnosti študujem farmáciu, práve mám skúškové obdobie. Tancom sa však na Slovensku dá iba ťažko uživiť. Tanec bude teda pre mňa niečo pomimo okrem zamestnania. - Lenka : Teraz študujem hotelovú akadémiu. Keby sa však v budúcnosti naskytla možnosť byť profesionálnou speváčkou, určite by som túto príležitosť vyskúšala. Po ukončení hotelovej akadémie je možnosť mať istú prácu. Spevákov je však veľmi veľa a nikto dopredu nevie, ako sa chytí medzi fanúšikmi jeho pesnička. - Patrik: Chcel by som sa venovať hre na saxofóne, keď budem mať na to roky. Teraz je mojim cieľom dostať sa na štúdium na konzervatóriu. V tejto dobe navštevujem základnú umeleckú školu v Spišskej Novej Vsi.
Čo v škole, ako vaše výsledky prijali spolužiaci a vyučujúci?
- Matúš: Väčšina profesorov to, samozrejme, nepozerala. Nemyslím, že by mi moje umiestnenie mohlo v škole priniesť nejakú protekciu. Ani nakrúcanie sa mi neplietlo so školou, takže to bolo v pohode. - Lenka: Spolužiaci boli skvelí. Tešili sa so mnou a posielali SMS-ky. - Patrik: Chodím do základnej školy. Spolužiaci mali radosť a držali mi palce. Mnohí z nich mi posielali aj SMS-ky.
Aké boli medzi súťažiacimi vzťahy počas súťaže?
- Matúš: Boli dobré a priateľské. Nejakú rivalitu a ani náznaky nejakej závisti som vôbec nepociťoval. - Lenka: Absolútne tam nebolo cítiť nejakú nevraživosť. Počas nakrúcania bolo stále veselo. - Patrik: Vzťahy boli dobré. A cítil som, že aj porota mi držala palce.
