MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Manželia Turiakovci pochádzajú zo severného Slovenska, do Moravského Lieskového sa presťahovali pred tridsiatimi rokmi. Augustín Turiak z dedinky Višňové pri Žiline sa narodil 13. augusta 1921, Anna o rok neskôr 3. januára. Augustín spoznal svoju budúcu manželku v českom Kladne. „Doma vtedy zárobku nebolo, tak sme tam išli na poľnohospodárske roboty s gazdom na majer," spomína.
Spoznali sa na robotách v českom Kladne
Mladučkej Anne, ako sama hovorí, sa Augustín zapáčil na prvý pohľad. Bližšie sa spoznali, keď si poranila nohu. „Bolo mi jej ľúto, tak som sa ju dal ošetrovať, aj keď sme sa ešte nepoznali. Nemal som žiadnu medicínu, tak som jej to natieral masťou, ktorou mazali vagóny. Po troch dňoch som zistil, že sa rana hojí. Masť pasovala. Tak som v tom pokračoval, kým sa noha celkom nevyliečila," spomína Augustín. Počas týchto dní sa bližšie spoznali a Augustín sa rozhodol, že ju chce za ženu.
„Ona však mala doma mládenca. Aj mi ostatní vraveli, že vysoko rúbem. Tak som im povedal, čo mi dáte, ak bude moja," s úsmevom hovorí Augustín. Sľúbili mu liter rumu. Ako spomína Anna, jej budúci manžel za ňou prišiel s otázkou: Čo by si povedala, keby nás osud spojil? „Nechcela som mu hneď povedať áno, začala som sa vyhovárať. Hovorím mu, ale keď ja som ešte taká mladá, ani variť neviem." Keď jej však Augustín sľúbil, že sa budú všetko učiť spolu, súhlasila. Svadbu mali hneď, ako sa vrátili domov.
Do kostola na rebrináku
Svadba bola 28. decembra 1940 v Strečne. Peniaze na veľkú slávu nemali. Augustín mal iba mamu, otec mu zomrel, keď mal chlapec sedem rokov. Mama musela vychovať ešte štyroch jeho súrodencov, peňazí doma nebolo. Anna mala zasa iba otca a ešte troch starších bratov.
Ako spomínajú, na svadbu sa viezli na koňoch. „Autá neboli, nemal nás kto odviesť. Mali sme rebrinový voz, tam sme také lavičky porobili a tak sme sa viezli," hovorí Anna. Po obrade svadbu oslávili doma. „Ako sme prišli z kostola, išli sme domov do chalupy na hostinu. Štyridsať ľudí tam bolo, oslavovali sme do polnoci," spomínajú.
V roku 1941 sa im narodila prvá dcéra Mária. Spoločne vychovali sedem detí, štyri dcéry a troch synov. Do Moravského Lieskového sa presťahovali pre výstavbu cesty pod Strečnom, kde bývali. „Chceli nás presťahovať do paneláku. Tam sme ale ísť nechceli. Dom sme predali synovi a išli do Lieskového za mojím bratom," hovorí Augustín. Tu neskôr kúpili dom. Augustín sa živil ako posunovač, robil vo Vrútkach, neskôr v Novom Meste nad Váhom, Anna sa starala o deti a o domácnosť.
Sedem detí a päťdesiat vnúčat a pravnúčat
Dnes majú takmer deväťdesiat rokov. K siedmim deťom pribudlo päťdesiat vnúčat a pravnúčat. Rodinu však nemajú pokope, väčšina zostala na severnom Slovensku.
Ako hovoria, ich život bol ťažký, ale šťastný. Nehádali sa, nebili, ani sa nikdy nechceli rozísť. „Keď mi niečo aj podudral, ale nikdy mi neublížil," hovorí Anna. A manžel ju rýchlo doplnil: „Nato sme sa nebrali, aby sme sa hádali."
