BREZOVÁ POD BRADLOM. Podľa posledného sčítania obyvateľov sa k pravoslávnej viere prihlásilo na Slovensku viac ako 50-tisíc ľudí. V Trenčianskom kraji ich žije približne päťsto. „V Myjavskom okrese je nás podľa štatistiky 47, v okrese Trenčín 122 a v Bánovskom okrese 43," upresňuje Marek Kundis, ktorý pôsobí ako pravoslávny kňaz v Brezovej pod Bradlom od marca minulého roka.
Programátor alebo kňaz
Vyrastal v Košiciach, neskôr v Kubachoch, dnešnom Spišskom Bystrom a potom v Poprade. K oltáru ho lákalo odmalička. „Ale babka ma nepustili, lebo vraj som bol veľmi nešikovný a báli sa hanby," spomína. Miništrovať začal, keď mal 12 rokov a vtedy prišli aj úvahy o kňazskom povolaní. Na cirkevné gymnázium ho ale neprijali. Vybral si teda druhú z možností, o ktorých rozmýšľal, elektrotechnickú priemyslovku. Pred maturitou stál opäť na rázcestí. „Lákala ma aj dráha IT technika alebo programátora internetových stránok," hovorí kňaz. Prihlášku poslal na Gréckokatolícku teologickú fakultu.
Späť k pradedovskej viere
Prijať pravoslávie sa rozhodol po pobyte v kláštore v Grécku. Po ňom tak urobili aj jeho mamka a babka. „Gréckokatolíci na Slovensku sú vlastne pravoslávni, ktorí v roku 1649 (1646) podpísali úniu s Rímom, teda vonkajšia podoba je pravoslávna, ale vnútro je katolícke," hovorí Marek Kundis. „Mal som veľmi veľa otázok, na ktoré mi na katolíckej fakulte nevedeli presvedčivo odpovedať, preto som odcestoval do Grécka. Mamka síce vyrastali v rusínskej rodine ako gréckokatolíčka, no babka si ešte pamätali na časy, keď boli pravoslávna. Tak sa obidve vrátili k ich rusínskej pradedovskej viere."
Manžel a otec až na druhom mieste
Už ako študent Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove sa po deviatom semestri oženil. Znova zvažoval, že sa zamestná v IT prostredí. Žiadosť o miesto však zostala ležať doma na stole. Rozhodol sa pre službu. Pred uvedením do Brezovej praxoval v katedrálnom chráme v Prešove, a neskôr vypomáhal v Komárne a Trnave.
„Manželovu prácu vnímam ako poslanie. Vyrastala som v pravoslávnej rodine, môj dedko bol pravoslávny kňaz," hovorí Nadežda Kundis. Rodina kňaza sa podľa jej slov v mnohom líši. „Náš byt, v ktorom sme v podnájme, je miestom, kde môže prísť ktokoľvek a kedykoľvek. Obaja sme tu nato, aby sme ľudí vypočuli a pomohli, v čom sa dá. Manžel je v prvom rade kňazom, až potom manželom a otcom. Som povinná ho v mnohých veciach zastupovať."
Predkovia Brezovčanov boli Rusíni
Služby sa konajú v prenajatej miestnosti, ktorú si upravili, aby sa podobala na chrám. Ako hovorí kňaz, základ veriacich tvoria ľudia, ktorí vyrastali mimo Slovenska, ale ich rodičia boli našimi občanmi. „Predkovia pravoslávnych Brezovčanov boli Rusíni, po vojne presídlení do prázdnych domov na ukrajinskej Volyni. Okrem nich k nám chodia Záhoráci, ktorí spoznali krásu pravoslávia a veľa ďalších," dodáva kňaz.
Keďže v jeho cirkvi väčšinou slúžia kňazi na jednom mieste celý život, nepredpokladá, že bude žiť inde. Vďaka jeho prítomnosti môžu byť v Brezovej služby každý deň. V Bánovciach nad Bebravou sú iba raz do mesiaca v evanjelickom zborovom dome, kam dochádza kňaz z Holíča. „Zvyšok Trenčianskeho kraja stále čaká na obetavých „popov", ktorí dokážu opustiť zázemie východného Slovenska a prísť na západ," hovorí Marek Kundis.
Sviatočná nálada aj v práci
Kým pravoslávni majú Štedrý deň, zvyšok sveta má už 6. januára. Cyklus ich sviatočných dní sa pomaly ukončuje ich šiesty január, inak 19. „Slávime Teofaniu alebo Bohozjavenie. Pripomíname si Hospodinov krst v rieke Jordán. Po liturgii sa koná posvätenie vody, pri ktorom prosíme, aby sa vody na zemi premenili na vodu, ktorá tiekla v raji," hovorí kňaz.
Kým vianočné a novoročné sviatky väčšiny Slovenska sú dňami pracovného voľna, pravoslávni si v čase svojich sviatkov berú dovolenku. Napriek tomu posun vnímajú podľa neho ako výbornú vec. „Oddelí sa komerčné od duchovného," hovorí. „Kto môže, zoberie si dovolenku, kto nie, tak má v práci sviatočnú náladu. Juliánsky kalendár platí vyše 2050 rokov a gregoriánsky len od roku 1582. Takže nie my máme posunuté sviatky, ale každý, kto používa gregoriánsky kalendár."
Ďaleko od domova
Pre mladú rodinu je ťažké byť ďaleko od blízkych. Starí rodičia musia prejsť päťsto kilometrov, aby sa mohli potešiť so svojou vnučkou. Dokonca si vraj kúpili web kamery a učia sa komunikovať cez počítač. „Našou novou rodinou je farnosť, kde sme našli dokonalý domov, takže o smútku nemôže byť ani reč," hovorí kňaz. „Keď sa však spýtate na dovolenku, odpoveď je jasná, Spišské Bystré v popradskom okrese a Zemplínska Široká v okrese Michalovce."
