Na stenách kultúrneho domu pod niekoľkoročným náterom objavili veľkorozmernú maľbu. Je na nej dievčina s píšťalkou vznášajúca sa nad malebnou prírodou. Nejde však o zázrak.
KÁLNICA. Maliarom, zoškrabujúcim farbu z krivej šedej steny, sa naskytol nečakaný pohľad. Pod ich náradím sa začali objavovať jasné línie veľkej maľby. „Stena bola krivá a farba sa na nej dobre nechytila. Maliari začali náter zoškriabávať a pred ich očami sa začal objavovať obraz. O ničom takom ani netušili," prezradil bývalý starosta obce Miroslav Borcovan.
Zázračná maľba má vyše tridsať rokov
Odkrytá Víla šťastia lietajúca s píšťalkou v ústach nad dedinou sa tak stala okamžite malým zázrakom. Nejde však o žiadne záhadné „zjavenie" vo výške šiestich metrov nad zemou.
„Maľba vznikla v roku 1979 a kultúrny dom sa o rok neskôr odovzdal do užívania," povedal bývalý starosta obce Miroslav Borcovan. V dôsledku nekvalitných striech začali steny zatekať a na maľbe vznikali zhora nadol červené čiary, ktoré ju znehodnotili. Maľbu zatreli a ubiehajúcimi rokmi sa na ňu napokon zabudlo. Ako potvrdil bývalý starosta, gigantický obraz chcú reštaurovať. „K dispozícii sú aj pôvodné fotografie a dali by sme ho opraviť v lete," povedal Borcovan.
Autorom maľby je kálnický rodák Milan Stano
Vyše tridsaťročná maľba je dielom výtvarníka, spisovateľa a vydavateľa Milana Stana, rodáka z Kálnice. „Maľoval som ju práškovými farbami, ktoré som si namiešal s vodou do malého vedierka. Na drapľavej stene som zničil veľké množstvo štetcov," prezradil.
Maľby tvoril niekoľko týždňov, často pracoval skrčený i po ležiačky a od neprirodzených polôh mu tŕpli nohy i ruky. Pri náročnej práci vo veľkej výške mu nestačilo ani lešenie.
Používať musel aj dlhý rebrík a neraz sa mu zatočila hlava. „Bol som nadretý ako kôň. No keď som sa vtedy pozrel na výsledok, bol som spokojný," skonštatoval maliar.
Pri tvorbe obrazu malebnej kálnickej krajiny s pohľadmi na nádherný chotár a čarovnou dievčinou využil metódu štvorcovania. Tú používali talianski majstri pri sgrafite už za renesancie. „Žiadne premietnutie epidiaskopom na stenu. Ani som ho nemal a ešte by to aj skresľovalo," vysvetlil Stano na margo obrazu hrajúceho tmavočervenou farbou.
Výsledok mravčej práce autora zmizol z očí na celé dve desaťročia začiatkom deväťdesiatych rokov. „Bolo mi to veľmi ľúto," zaspomínal si Milan Stano. Hoci mu z Kálnice odkázali, že má obraz prísť opraviť, hektická doba začiatku 90. rokov mu to nedovolila. „Nemohol som od redakčnej a vydavateľskej práce vtedy odísť," vysvetlil.
Sklamaný napokon prestal na maľbu myslieť. „Prvý raz som poškodenú, ale zreteľnú maľbu videl opäť v decembri 2010 a zaspomínal som si na časy pred tridsiatimi rokmi, keď som ju vymýšľal a maľoval," vyznal sa Stano. Potvrdil, že počas leta by maľbu rád zreštauroval. „Pokúsim sa o to, veď to urobím pre svojich rodákov. Potrebujem iba lešenie," usmial sa.
Pískajúca dievčina mala šesť prstov
V priebehu maľovania prišla za autorom jeho mama a povedala mu, že jeden z jeho rodákov mu odkazuje, že pískajúcej žene namaľoval šesť prstov. „Naozaj, pri malíčku bola ešte nezatretá plocha okrajovej kresby, lebo tam som sa ešte nedostal. Plochu som domaľoval a povedal som mame, aby zavolala nespokojného pána, nech mi ten šiesty prst ukáže," spomína maliar.
Kritik prišiel, dlho sa pozeral a krútil hlavou. „Čo si išiel z krčmy, keď si tam videl šesť prstov?," povedala mu maliarova mama. „Šesťprstový" sťažovateľ priznal, že mal trochu vypité a že sa zrejme zle pozeral. S autorom maľby sa spoločne zasmiali, kritik ho potľapkal po pleci a pozval na pol deci. „Keď ma potom neskoršie núkal kálnickou slivovicou, vždy som mu vravel, ujco, to je tá slivovica, po ktorej sa vidí šesť prstov?" zasmial sa Stano.
