David Depetris: Zlé veci si musíme pamätať

V znamení dvoch veľkých kontrastov prežil jesennú časť I. futbalovej ligy najlepší trenčiansky strelec David Depetris (22). Po športovej stránke sa mu darilo, v osobnom živote ho zastihla krutá rana.

TRENČÍN. David Depetris prišiel do Trenčína pred troma rokmi. Argentínsky rodák odvtedy dokazuje, že má čuch na góly a výborný prehľad v šestnástke aj mimo nej. Na jeseň strelil pätnásť gólov. Celkovo ich v trenčianskom drese počas sedemdesiatich zápasov nastrieľal 46. Sviatky trávil doma v San Jorge. Ihneď po jeho príchode na Slovensko rovno na prvý tréning AS sme ho vyspovedali. Bez problémov po Slovensky.

Aká bola dovolenka?

- Výborná, po dlhom čase som sa stretol s rodinou a kamarátmi. I keď sa mi zdala prikrátka, ale teraz už som v Trenčíne a rozmýšľam len nad tréningom a nad našim cieľom.

Ako ste trávili sviatky?

- Doma s rodinou.

Po prvý raz ste prežili Vianoce bez svojej mamy...

- Prežíval som ťažké obdobie, ale je pravda, že čas hojí rany. I keď vo vnútri stále cítim bolesť a tá tam bude ešte veľmi dlho. Ale aj takéto momenty patria k životu. Musíme si ich pamätať, aby sme boli silnejší.

Čo ste počas dovolenky robili?

- Najskôr sme boli v Madride, keďže sme tam museli čakať na ďalší let jedenásť hodín. Šli sme na štadión Realu. I keď ja som skôr fanúšik Barcelony. V Argentíne sme si prezreli Buenos Aires, s priateľkou sme boli pri argentínsko-brazílskych vodopádoch Iguaçu. Väčšinu času som trávil doma v San Jorge, čo je asi 500 kilometrov od hlavného mesta. Tam sme sa väčšinou kúpali, popritom som trénoval a hral s kamarátmi futbal. Veľa času som trávil s rodinou.

Povedali Vám kamaráti, že ste sa v Trenčíne futbalovo zlepšili?

- Skôr zhoršil (smiech). No hrali sme na katastrofálnom teréne. Hlavné je, že sme si zahrali.

Boli aj zvedaví na Vaše súčasné pôsobisko?

- Boli, aj som im ukazoval našu klubovú web stránku. Hlavne sa pýtali na počasie. Tak som im hovoril, že je tu strašná zima. V Argentíne teraz teplota dosahuje 40 stupňov, pomaly sa nedá pre teplo ani ísť von.

Pýtali sa aj na vašu ďalšiu kariéru?

- Áno, neustále. Či ostanem alebo idem preč. Len to ja naozaj neviem. Hráč býva často posledný, ktorý sa o tom dozvie. Agent mi nič nehovoril, ale ja to neriešim. Som v Trenčíne, musím trénovať a bojovať. Máme pred sebou veľké výzvy.

Trinásťbodový náskok môže pred jarou uspokojiť...

- Tréner nám to prízvukuje. Musíme neustále pracovať a nesmieme sa uspokojiť. Navyše sa máme stále v čom zlepšovať.