KÁLNICA.Milan Stano spracoval históriu svojej rodnej obce Kálnice netradične. Dvadsiate storočie v tejto dedinke zmapoval v knižnej novinke Kálnické príbehy 2. formou veselých i vážnych príbehov zo života kálnických rodákov. Z rozprávaní a množstva archívnych fotografií dýcha čas doby, ktorú prikrášlila história mnohých desaťročí. Príbehy Kálničanov pokrstili rozvoniavajúcou slivovicou i chlebom a soľou.
Kultúrny dom preplnený spoluatormi knižky
Nebyť nerozlučných priateľstiev pretrvávajúcich od detstva, Kálnické príbehy 2. by nevznikli. S Milanom Stanom na nej spolupracovali desiatky jeho príbuzných či kamarátov. Nenašiel sa nik, kto by autorovi nepomohol. „Chcel som príbehy ľudí, ktorí vedia zaujímavo rozprávať a vedeli aj čo. S niektorými Kálničanmi sa bolo treba dohodnúť na stretnutí, lebo dnes bývajú ďaleko. V Dunajskej Strede, Žiline, Prievidzi, či Vrakuni," prezradil Stano.
Jeho trpezlivosť premenila rozprávania na pútavé príbehy, ktoré sa dotýkajú aj záchrany šestnástich Židov počas vojny Jánom Urbanom, odchodov Kálničanov za tvrdou prácou do USA a Francúzska, či histórie kálnickej školy. Autor však nezostal nič dlžný ani svojmu povestnému humoru. Nechýbajú príbehy lásky, spomienky na zabíjačky i driapanie peria, ale aj vojnová latrína, či varenie slivkového lekváru a spomienka na rok 1951, kedy sa v tejto obci objavila prvá práčka.
Príbehy si zapisoval od študentských čias
Kálnické príbehy majú dlhú históriu. „Od študentských čias som si zapisoval i nahrával rôzne povesti a tradície, ktoré mi rozprávala moja babka, mama, babka Šebánech a iní. Myslel som, že to bude kniha povestí, rozprávok, ktoré by som ilustroval. Stále som však nemal čas dokončiť ju," vyznal sa autor. Až smrť jeho najbližších, babky, otca, mamy, sestry spôsobila, že sa rozhodol do roka od smrti sestry Boženky knihu vydať. Prvý diel Kálnických príbehov mal u rodákov obrovský úspech a v predstavách autora sa zrodilo jeho druhé pokračovanie.
„Moji rodáci mi porozprávali toľko príbehov, že to nemohla byť kniha povestí a rozprávok, ale kniha o Kálnici a Kálničanoch. Preto som knihu rozdelil do kapitol o histórii, tradíciách, remeselníkoch, o rodoch, o chotári, povesti a rozprávky," vysvetlil tvorca.
Hoci Milan Stano žije v Bratislave, Kálnica je navždy zapísaná v jeho srdci. Aj preto pokrstili jeho novú knižku práve rodáci z tejto obce-Miroslav Borcovan, Štefan Šicko a Marta Kubišová-Pavlíková. „Milan zobrazil pozadie rodinných ság a život našej mladosti v Kálnici. Vtedy bol aj sneh belší a tráva zelenšia. Mladosť bola neopakovateľná, poznali sme všetky skrýše rakov v potoku. Aj ja som sa z knižky dozvedel mnoho nového," vyznal sa krstný otec knižky, publicista Štefan Šicko.
Aj Milan Stano by najradšej vrátil život o päťdesiat rokov nazad. „Ale to sa nedá. Preto vznikla táto kniha, aby sa nezabudlo na staré príbehy, aby neodišli do hrobu s ich nositeľmi. Som rád, že som stihol napísať štyri mesiace pred jeho smrťou príbeh nášho učiteľa Dušana Kišša, ktorý zomrel dva dni pred vydaním knihy. Je mi ľúto, že som mu knihu nemohol dať do jeho rúk," povedal smutne autor, ktorého učiteľ Kišš učil ako druháka kresliť kone a bol pri jeho výtvarných začiatkoch.
Autentické fotografie s pocitom nostalgie
Stovky publikovaných fotografií oživujú život Kálničanov v minulom storočí. Fotky zachytávajú svadby, odvoz ranených partizánov, páranie peria, ale aj žatvu z roku 1941, či odchod nemeckých vojakov a mínerov v apríli 1945. Obrovské množstvo záberov pochádza z autorovho archívu, pätina z nich je od bratov Igora a Sama Jelínkovcov. „Najmä Igor má obrovskú zásluhu, že archív vytvára a zachránil pred skazou a zabudnutím množstvo fotografických pokladov. A naďalej na ňom pracuje. Máme s fotkami veľké plány. V tom archíve sú ich stovky, určite niekoľko tisíc," pokračoval Stano.
Množstvom fotografií z rodinného archívu mu pomohol aj Ján Kišš. Podľa autora má fotka čaro, ktorej čas pridáva na hodnote. Je to i znak času, ktorý sa nedá vrátiť. Má veľkú dokumentárnu hodnotu a tvorí samostatný príbeh, z ktorého sa dá veľa vyčítať. Doba, kultúra, autentickosť, i nálada v Kálnici 20. storočia je tak navždy zachytená.
