Muž vychovávateľ je v oblasti sociálnej práce skôr výnimkou. Tibor Gavenda (38) nastúpil do Centra sociálnych služieb DEMY v Trenčíne v júli 1996 ako vychovávateľ. Od 15. februára 1999 je riaditeľom tohto zariadenia. V rozhovore prezradil, čo je pre neho v práci s postihnutými deťmi dôležité.
Prečo ste sa stali vychovávateľom v Demy?
Mojou túžbou bolo pracovať s deťmi. Vyštudoval som špeciálnu pedagogiku a chcel som sa zamerať na deti z detských domovov. Ale počas prvého ročníka sme mali vykonávať prax a v blízkom okolí som našiel Demy. Tu som prežil jeden z najkrajších týždňov svojho doterajšieho života ako praktikant. Bolo rozhodnuté, budem pracovať s postihnutými deťmi.
Zdalo by sa, že ten týždeň musel byť veľmi ťažký a vy hovoríte, že bol pre vás najkrajší?
Na moje vlastné prekvapenie som nesledoval, aké má dieťa postihnutie. Akonáhle som prišiel do tej skupiny, práca ma úplne pohltila. Úžasný bol pocit bezprostrednosti detí. V dnešnom svete nie je časté, aby boli ľudia úprimní. No tieto deti svoje pocity do ničoho nezaobaľujú. Okamžite viete, na čom ste a to je úžasné. Dali celkom iný rozmer môjmu životu. Inšpirujú ma v práci aj v osobnom živote. Beriem život úplne inak ako predtým.
Ako funguje vaše zariadenie?
Máme dva druhy pobytov. Ambulantný, keď k nám ráno dieťa rodičia dovedú a po štyroch alebo ôsmich hodinách si poň prídu. A potom máme týždenný pobyt od pondelka do piatku.
Čo musia rodičia urobiť, aby mohli ku vám dieťa vodiť?
Podľa zákona o sociálnych službách si k nám dávajú žiadosť o uzavretie zmluvy, ktorej súčasťou musí byť rozhodnutie o odkázanosti. Väčšinou sa prídu ku nám informovať, ako postupovať. Systém je nastavený druhý rok a je dosť zložitý.
Môžete vysvetliť, čo znamená stupeň odkázanosti?
Na to, aby mohlo byť dieťa prijaté do domova sociálnych služieb, musí byť v určitom stupni odkázanosti. Nám chodia posudky len s najvyšším stupňom. Momentálne sme zadefinovaní ako zariadenie pre ľudí s kombinovanými a ťažkými druhmi postihnutia. Rodičia detí s ľahšími typmi postihnutia využívajú skôr služby neverejných poskytovateľov, denných stacionárov a podobne.
Pred tým, ako vám je dieťa zverené, komunikujete s rodinou?
Musíme sa porozprávať o individuálnych potrebách dieťaťa. Povieme, čo poskytujeme a čo nie, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam. Robíme viac návštev a stretnutí, lebo od vydania posudku po umiestnenie dieťaťa v zariadení prejde dlhý čas, niekedy sú to roky.
Sú stanovené vekové hranice vašich klientov?
Vo väčšine prípadov si chcú rodičia do troch rokov užiť rodičovskú dovolenku, takže mladšie dieťa ako tri roky sme tu ani nemali. A čo sa týka hornej hranice, sme zariadenie pre deti do 25 rokov. Mladí ľudia môžu u nás zostať aj dlhšie, ak majú žiadosť v zariadení pre dospelých. Ukončiť klientovi pobyt pri príležitosti jeho 25. narodenín sa mi zdá vulgárne.
Preto máme v domácom poriadku klauzulu, že môže zostať aj dlhšie, pokiaľ čaká na poradie v inom zariadení pre dospelých. Keďže zariadenia pre dospelých sú preplnené a poradovníky sú strašne dlhé, kolobeh v našom zariadení je dosť malý. Chceme toto vyriešiť prístavbou zariadenia, kde rozšírime kapacitu a časť vyčleníme pre dospelých ľudí tak, aby sme aspoň časti mohli vyhovieť a nemuseli s nimi ukončovať ten pobyt.
Čo deti u vás robia? Ako vyzerá ich deň?
Každé dieťa u nás má vypracovaný individuálny program rozvoja osobnosti, má stanovené ciele, ktoré sa v priebehu roka snažíme plniť. V doobedňajšom čase sú to rôzne činnosti, rady kreslia, pričom rozvíjajú grafomotoriku, jemnú a hrubú motoriku. Veľkú časť našej práce venujeme liečebnej rehabilitácii alebo hydroterapii. Preto sme stavali bazén.
Veľa detí máme s telesnými postihnutiami a rehabilitácia má dôležité miesto. Popri tom rozvíjame sebaobslužné činnosti, aby čo najviac samostatne jedli, aby pri obliekaní spolupracovali, ak nie je možné, aby sa obliekli samé. To sú schopnosti do života a nadstavbou je vzdelávanie, poznávanie farieb, logopedická starostlivosť, rozvoj pamäti, je toho veľa.
Kedy cítite, že vaša práca má zmysel?
Keď príde dieťa prvýkrát do Demy, plače celá rodina. Za dva, za tri dni, keď prídu poň a ono má úsmev na tvári, nechcú veriť a pýtajú sa, ako ste to dokázali. To sú pre mnohých ľudí veci bežné a možno by sa čudovali, že toto dokáže u nejakého riaditeľa vyvolať emócie. Ale v oblasti starostlivosti o postihnutých ľudí a špeciálne o postihnuté deti je každá jedna maličkosť obrovským úspechom.
Ak u vás klienti prežijú taký dlhý čas, je ťažké sa s nimi rozísť.
Niektorí sú tu celých dvadsať rokov, čo Demy existuje. Aj zamestnancov máme takých. Preto je pre mňa vybudovanie prístavby nielen profesionálnym, ale aj osobným cieľom. Napriek tomu, že všetky deti majú svoje rodiny, počas tých dní, týždňov, mesiacov a rokov, ktoré tu strávia, stávajú sa členmi našej veľkej rodiny Demy.
Navyše, u postihnutých ľudí nie je presúvanie zo zariadenia do zariadenia vhodné ani po psychickej stránke. Dôvera medzi nami a ich rodinami sa buduje, nevznikne zo dňa na deň. Malo by sa to pretrhnúť len tým, že ich dieťa dovŕši vek 25 rokov? Nezdá sa mi to celkom vhodné. Je mi jasné, že keď rozšírime kapacitu o 27 miest, nevyriešime všetky bolesti sociálnych služieb, ale pomôžeme aspoň časti. Naši klienti tu môcť zostať, na druhej strane sa otvoria dvere pre tých, ktorí už dlhú dobu čakajú v poradovníku.
Kedy by sa malo so stavbou začať a kedy je v pláne jej dokončenie?
Podľa zmluvy, ktorá bola podpísaná, by sa výstavba mala začať v apríli budúceho roka. Plánované dokončenie v závere roka 2012. Ale bazén sme mali stavať tri mesiace a stavali sme ho rok aj tri mesiace, takže sme pripravení na všetko možné. Dôležité je, aby sa začalo a dokončilo, či to bude trvať rok a pol alebo dva a pol roka.
Sú dni, keď si poviete, že by ste radšej robili niečo iné?
Práca s postihnutým dieťaťom je vždy iná. Aj my sa každý deň zobudíme v inej nálade, tak ako to dieťa. Keď sa niečo nepodarí, to nás nemôže zlomiť, skôr by nás to malo vyburcovať. Pre toto som nikdy nerozmýšľal nad inou prácou. Skôr vtedy, keď je veľa administratívnej práce.
Prekonávame veľmi zložité obdobie. Po prvýkrát za celé pôsobenie bojujeme a hľadáme spôsoby ako vyfinancovať aj základné veci. Veľmi dôležitá je komunikácia s Trenčianskym samosprávnym krajom, ale beriem to tak, ako to je, ide o celospoločenský problém. To ma niekedy dobehne a poviem si, že už zajtra neprídem do roboty. Vzdám sa na úrade funkcie a vrátim sa naspäť na oddelenie. Nikdy však nie kvôli deťom alebo preto, že sa niečo nepodarí.
Vrátili by ste sa späť na oddelenie?
Na skupinu, kde som pôsobil ako vychovávateľ. Aj teraz nevydržím dlho sedieť, vyhodnocovať tabuľky a kontrolovať, či sme už v rozpočte všetko minuli, lebo potrebujem zaplatiť elektrinu alebo plyn. Keď mi je najhoršie, zdvihnem sa a prejdem si celé zariadenie, pristavím sa v každej skupine a niekedy sa aj snažím zapojiť do činnosti. Demy sa stalo súčasťou môjho života a neviem si svoj život predstaviť bez Demy.
