ČACHTICE. Jeho otec zostúpil do záhadného podzemia s množstvom rakiev spolu s Jozefom Braneckým v roku 1938, aby tu hľadali hrob grófky Alžbety Bátoriovej.Tajomné dunenie pod oltárom v kostole sv. Ladislava a množstvo neprebádaných miest v jeho útrobách dávajú neustále nádej, že pozostatky Alžbety Bátoriovej môžu skutočne ležať stovky rokov od jej úmrtia práve v týchto priestoroch.
Kostolník Adolf Juriga (69) je jedným zo stúpencom myšlienky, že telo Bátoričky leží práve v blízkosti hlavného oltáru. Po otvorení zatajovaného vchodu pod farskými schodmi sa aj páter Branecký rozhodol v niektorých záležitostiach mlčať a k hľadaniu Bátoričkinho hrobu sa už nikdy nevrátil.
Hrobky skúmali naposledy v roku 1938
Od roku 1938 sa nepokúsil prebádať množstvo tajomných hrobiek pod kostolom sv. Ladislava žiaden odborník. Tajomné krypty naposledy otvoril 7. júla 1938 provinciál piaristov a spisovateľ Jozef Branecký. Práve s ním sa vydal po stopách hrobu Alžbety Bátoriovej aj otec súčasného kostolníka v Čachticiach Michal Juriga.
„Otec bol členom cirkevného výboru pri farskom úrade. Okrem neho a Braneckého zostúpili do niektorých hrobiek aj notár Jozef Masarik a farár Jozef Jarábok. Všetci sú už dávno mŕtvi," spomína jeden z posledných svedkov otvárania hrobiek v Čachticiach. Do hrobiek viedlo niekoľko vchodov, ktoré dnes už neexistujú. Jedným z malých vetracích otvorov sa do krýpt dokázali prepchať aj malé deti. V dospelosti spomínali, že tam boli poprevracané rakvy a niektorí si odtiaľ vyniesli aj lebku.
Branecký otvoril vstup do hrobky aj pod bočným schodiskom
Otvor, ktorým sa do hrobiek dostal Branecký, dnes už prekrývajú bočné schody do kostola. „Kamenné schody v roku 1938 demontovali. V jednej z piatich otvorených krýpt našli natrepané rakvy. Na kope boli kosti a množstvo poprevracaných truhiel," spomína Juriga. V ďalšej hrobke Krištofa Orsága de Guoth našli iba tri lebky. „Našli tam iba kopu kostí. Keď otvorili krypty, povedali, že pred nimi tam už niekto musel byť. Pravdepodobne už dávnejšie tam niekto hľadal Bátoričku alebo nejaký poklad," tvrdí ďalej Juriga.
Podľa neho je dodnes v priestoroch pod kostolom neprebádaných množstvo miest. „Na povrchu, kde boli v minulosti kamenné kocky, je terazzo a na mnohých miestach pod ním to po zabúchaní duní," vysvetľuje Juriga.
Na kostrových pozostatkoch bolo zachované šatstvo
Branecký so svojimi kolegami pri hľadaní hrobu Bátoričky prešiel niekoľko veľkých krýpt. Najväčšou bola hrobka grófa Štefana Forgáča s deviatimi rakvami. V hrobke pod vežou objavil vyše päťdesiat rakiev. V krypte Pod žobračňou čakalo na Braneckého množstvo spráchnivených kostier a rakiev, ktoré však neboli staršie ako dvesto rokov.
„Na pozostatkoch množstva mŕtvych dievčat sa našlo niekedy aj zachovalé oblečenie. Mnohé z nálezov však boli v dezolátnom stave," pokračuje kostolník. Vo Forgáčovskej hrobke mala vtedy grófova žena oranžový hodvábny brokát, črievičky i náhrdelník z malých bielych perličiek v prostriedku s imitovaným drahokamom. Pod kaplnkou sv. Antona, ktorá je výrazne staršia ako kostol, našli v roku 1938 ďalších 34 rakiev.
Kde je teda pochovaná Alžbeta Bátoriová?
Braneckému sa oficiálne pozostatky Bátoričky nepodarilo oficiálne nájsť ani v jednej z hrobiek. „Určite tu bola pochovaná. Panstvá však mali vo Vranove, Beckove i v Maďarsku i Rakúsku. Mohli ju potajme previezť. Ale podľa mňa je pochovaná v kostole v prednej časti, kde sa číta evanjelium. Tam by to niekde malo byť," myslí si Juriga. Záhadou ostáva, prečo práve tieto miesta v roku 1938 Branecký spolu s Jurigovým otcom Michalom nepreskúmali. „Chceli to otvárať. Farár Jarábok to nechcel dovoliť a bránil tomu. Vraj by sa mohla porušiť statika kostola, lebo to je na konci kostola. Je tam už hlavný oltár a potom murivo," vysvetľuje kostolník Juriga. Podľa jeho slov sa možno obával toho, že by sa práve tu našla Bátorička.
V roku 2004 otvorili ešte hrobku Forgáčovcov
Po roku 1938 ostali priestory hrobiek pod kostolom dokonalým tabu. Jedinou výnimkou bola hrobka grófa Forgáča, do ktorej sa v roku 2004 dostala jeho príbuzná z okolia Trenčína. Kryptu dodnes prikrýva obrovský masívny poklop pred hlavným oltárom a je relatívne prístupná „Povolenie mali aj od vtedajšieho arcibiskupa Sokola, z obce i miestneho farára.
Poklop im pomohol otvoriť výrobca pomníkov so svojimi zamestnancami," pokračuje v rozprávaní Juriga. Dnu vošla príbuzná s ďalšími dvoma ľuďmi. V hrobke našli prevrátený a otvorený kryt rakvy. Vyznamenania, ktoré mal mať gróf pri sebe, tam však už neboli.
