ČACHTICE. Bátoriovské mená možno poľahky objaviť aj na Slovensku. Ich nositeľmi sú ľudia s rôznymi podobami tohto priezviska. Mená Báthory, Bátory či Bátoriová sa objavujú v Martine, Kláštore pod Znievom, Rožňave, Košiciach i v Podturni. Dokonca aj slovenský reprezentant v bežeckom lyžovaní Ivan Bátory má meno pripomínajúce zašlé slovenské dejiny.
Podľa spisovateľa a autora literatúry faktu, novomestského rodáka Viliama Apfela, nemajú títo ľudia s čachtickou grófkou nič spoločné. „Potomok Alžbety Bátoriovej v priamej línii na Slovensku neexistuje. Dá sa to zistiť aj z majetkových pomerov," tvrdí autor publikácie Kliatba menom Alžbeta.
Dennis Báthory-Kitsz navštívil viackrát Čachtice
Hudobný skladateľ žijúci v americkom Vermonte navštívil so svojou manželkou, ktorá je zdravotnou sestrou, obec Čachtice už niekoľkokrát. „Dennis Báthory tvrdí, že je Bátoričkin potomok v pätnástom kolene. Nikto ho však nevyzval, aby to dokázal. Napísal som mu aj list. Chcel som, aby mi odpovedal, ako to vlastne s tou genealógiou je," pripomína spisovateľ a publicista Viliam Apfel.
Rodinné putá s krvavou grófkou sa snaží vysvetliť Američan na svojej rozsiahlej internetovej stránke venovanej čachtickej grófke. „Podľa môjho dedka sme v príbuzenstve. Sme medzi poslednými, ktorí tvrdia, že sme príbuzní," tvrdí Báthory. Dennisov dedko, ktorý zomrel v roku 1960, bol o tomto fakte presvedčený. Vtedy bol však jeho vnuk iba malým chlapcom a zvesti o Bátoričke sa mu do uší dostávali iba šeptom. Príbehy s vampírmi a gotickou scénou sú dnes pútavé, v päťdesiatych rokoch také niečo mohlo byť skôr hanbou. Dnes mu je ľúto, že sa od dedka počas jeho života nedozvedel podstatne viac.
Stal sa bezpríspevkovým darcom krvi
Americký skladateľ sa zdržal v Čachticiach počas jednej z návštev pred niekoľkými rokmi približne týždeň. Podľa starostky obce Anny Ištokovej navštívil obec s celým svojím štábom. Bol príjemný a návšteva sa niesla v priateľskom duchu.
Zaujímavým gestom chcel dokonca odčiniť hriechy svojej predchodkyne. „Stal sa dokonca darcom krvi. Symbolicky sa tak chcel ospravedlniť za činy svojej predchodkyne. Počas slávnostného obedu, na ktorý nás pozval, dokonca toto ospravedlnenie predniesol aj lámanou slovenčinou," spomína Anna Ištoková.
Starostke obce priniesol CD s nahrávkou pripravovanej opery Erzsébet, ktorú by v budúcom roku mala čakať premiéra. „Áno, nahrávku som skutočne dostala. Je poňatá v modernom štýle. Pán Báthory prisľúbil, že premiéra by mohla byť priamo na Čachtickom hrade. Ja som s tým s radosťou súhlasila," potvrdila starostka.
Na realizáciu opery zháňa stále dostatok financií
Premiéru opery v troch aktoch, ktorá sa má stať monodrámou o živote a smrti legendárnej krvavej grófky, plánuje Dennis na október roku 2011. Okrem samotného autora opery sú známi dnes už aj jej ďalší protagonisti. „Operná diva Lisa Jablow stvárni postavu Erszébet, producentom bude Jan Herder, ktorý zabezpečí aj osvetlenie. Dizajn bude dielom Pavla Krausa," informuje autor opery o Bátoričke na svojej internetovej stránke. Báthory-Kitsz spolupracuje pri financovaní opery aj s nadšencami tohto projektu.
Na konci októbra 2010 ich bolo už sedemdesiatdva. Tí, ktorí prispejú darom aspoň tridsať dolárov, dostanú od autora podpísané libreto i dva lístky na jej premiéru. Štedrejší mecenáši však majú možnosť získať tričká s logom opery, dokonca aj vzácne xylofóny. Celkový rozpočet operného diela odhadol Báthory na 26 853 amerických dolárov. S obsahom opery o živote svojej príbuznej však autor problémy nemal.
„Scény v tejto opere na javisku môžu byť zbeletrizované. Charakter opery je však realitou. Grófka Alžbeta Bátoriová zabila 612 žien. Stala sa známym maďarským národným monštrom," uvádza autor opery, ktorý na svojej stránke uvádza aj spôsob, akým Američan nájde na Slovensku obec Čachtice s hradom, ktorý sa stal miestom nevídaných krutostí grófky.
Dennis je svetoznámy hudobný skladateľ
Údajný Bátoričkin potomok študoval na Rutgers University (1966-70). So svojimi hudobnými dielami, ktoré verejnosti predstavuje už od roku 1975 sa preslávil takmer po celom svete. Jeho premiéry videli priaznivci hudby v Severnej Amerike, Európe, Austrálii i v Ázii. V roli dirigenta Styx-Q String Quartet sa v roku 1999 predstavil aj v Mánesovom múzeu v Prahe.
Napísal približne tisíc hudobných diel. Venuje sa klasickej, komornej, elektronickej i orchestrálnej hudbe a svoj hudobný štýl označuje ako nonpop. Je dokonca konštruktérom nových hudobných nástrojov a blízky vzťah má k objavným počítačovým technológiám. Literatúru si okrem rodnej angličtiny dokáže prečítať aj v nemčine, portugalčine či taliančine. Niečo zvládne aj z maďarčiny. V roku 2008 napísal aj takmer tristostranovú knižku príbehov o histórii Vermontu, v ktorom dnes žije. Venuje sa aj fotografovaniu.
