Aj jedálny lístok bol voľakedy celkom iný. Ponúkal varené slivky a opekance, rôzne kaše a jednoduché, väčšinou bezmäsité jedlá. Niekedy až sedem druhov.
TRENČÍN. Jedlo sa v poradí od najhoršieho po najlepšie a z každého sa muselo vziať, aby jedla bolo dostatok po celý rok. Kto od stola odišiel, ten mal zomrieť, preto muselo byť všetko na ňom prichystané. Po večeri sa všetci pomodlili a poďakovali Bohu za všetko dobré, čo bolo v uplynulom roku. Po zazvonení zvončeka išli k vianočnému stromčeku, kde si každý našiel nejaké prekvapenie.
Po večeri dievčatá a chlapci chodili z domu do domu a pod oknami spievali vianočné koledy. Na Trenčiansku sa spievali obyčajne koledy z jednotného katolíckeho spevníka. Poznali ich väčšinou naspamäť. Svetské koledy sa popod okná vôbec nespievali, to by sa pokladalo za neslušné. Koledníci vždy dostali nejakú výslužku. V niektorých dedinách na Štedrý večer, v iných až na Štefana, chodili Betlehemci, ktorí slovom a spevom priblížili narodenie Ježiška v Betleheme. Kostol sa začal plniť ľuďmi už okolo 23. hodiny. Spoločne spievali vianočné koledy. Mnohí sa pretekali, kto začne spievať novú pieseň a ostatní sa spontánne pripájali. Na polnočnej omši sa pre jej neopakovateľnú atmosféru zúčastnilo aj mnoho takých ľudí, ktorí po celý rok do kostola nechodili.
Zábavy až na Štefana
Na deň Božieho narodenia išli celé rodiny na svätú omšu. Boli zatvorené krčmy, nekonali sa návštevy. V niektorých dedinách, pravdepodobne v tých, v ktorých sa polnočná omša konala skôr ako o polnoci pre nedostatok kňazov, chodili deti spievať na Božie narodenie a v tento deň sa navzájom navštevovali aj blízke rodiny. V druhý vianočný deň na sviatok svätého Štefana, dopoludnia boli všetci na sv. omši a po obede mohli sa konať návštevy, už boli otvorené pohostinstvá, večer sa konali zábavy. Na niektorých dedinách medzi sebou súperili rôzne spolky a organizácie, kto večernú zábavu usporiada. Všetky sa končili najneskoršie o polnoci.