STARÁ TURÁ. Monografiu pokrstili 10. decembra staroturanskou vodou zostavovatelia knihy Radoslav Ragač a Marián Róbert Zemene spolu so spoluautorom Milanom Šišmišom a primátorkou mesta Annou Halinárovou. Text takmer štyristostranovej reprezentačnej farebnej publikácie dopĺnajú stovky fotografií. Tie mapujú históriu i súčasnosť Starej Turej do posledného detailu.
Stará Turá má novú monografiu po mnohých rokoch
Staroturania čakali na novú monografiu dvadsaťpäť rokov. Od roku 1983 nevyšla o Starej Turej žiadna publikácia. Zostavovateľom knihy Radoslavovi Ragačovi (35) a Mariánovi R. Zemenemu (74) sa podarilo stmeliť tím, ktorého výsledkom je exkluzívna monografia s nákladom tritisíc kusov. „Nad monografiou sa rozmýšľalo už dva-tri roky. Kolektív tvorili najmä domáci, ktorí sa medzi sebou poznajú. K tvorbe sme prizvali profesionálnych historikov," povedal Zemene. Monografia sa snaží zhrnúť doterajší stav poznatkov a doplniť ich množstvom informácií z prameňov, ktoré boli doteraz nepoznané.
Od doby ľadovej až po súčasnosť
Takmer štyridsať kapitol mapuje staroturianskú históriu už od doby ľadovej, z ktorej pochádza nález mamuta objavený v Starej Turej v roku 1927. Archeologička Danica Staššíková-Štukovská (57) predostrela pohľad na lokalitu už spred miliónov rokov, spracovala dobu bronzovú, železnú i rímsku v pásme dnešného mesta. Radoslav Ragač priblížil dejiny Starej Turej od prvej písomnej zmienky v roku 1392, ktorou bola donačná listina kráľa Žigmunda Luxemburského.
Obdobie z čias rokov 1711-1918 spracoval Marián R. Zemene. V knihe nechýba ani pohľad na medzivojnové dianie v meste z pera Kataríny Uhlíkovej (29), či kapitola o mohutnom protifašistickom odboji od Dušana Halaja. Obdobie po druhej svetovej vojne až po zavedenie eura v roku 2009 zachytil Dušan Hrnčiřík (82).
Mnoho tvorcov monografie je zo Starej Turej
Z vyše dvadsiatich spolutvorcov sa výrazným podielom na vzniku monografie podieľali mnohí domáci autori napríklad Ján Mikláš (59). Ten čitateľom sprístupnil množstvo nových informácií z oblasti zdravotníctva, dopravy, športu i zo života Rómov, či činnosti klubov a spolkov. „Možno o dvadsať-tridsať rokov sa niekto rozhodne v našom diele pokračovať," povedal.
Archívne materiály čerpali z oficiálnych prameňov a archívnych fondov Nitrianskej župy a z fondu Panstva Čachtice, do ktorého Stará Turá od počiatkov patrila. „Podľa jednotlivých zemepánov sa zachovali rodové archiválie. V Národnom archíve v Bratislave je rodový archív najmä držiteľov panstva z obdobia feudalizmu. Erdödyovci, Nádašdyovci a všetky famílie, ktoré mali Starú Turú takpovediac pod palcom," vysvetlil Zemene. Najväčším problémom bolo mapovanie najstarších období. S pribúdajúcimi rokmi pribudlo aj množstvo materiálu, z ktorého vybrali najdôležitejšie fakty.
Milan Šišmiš kráľom monografií v našom kraji
Na tvorbe publikácie spolupracoval trenčiansky historik Milan Šišmiš (72). Autor monografií o Trenčíne, Bánovciach nad Bebravou i Soblahove sa tentokrát prezentuje kapitolou, v ktorej oživil remeslá našich predkov v Starej Turej. Nezabudol ani na povrazníkov, pančuchárov, kachliarov, či pivovarníkov. „Tvorbou monografií získavajú obyvatelia a získavam aj ja. Dozvedám sa nové veci, pretože treba ísť k prameňom. Nedá sa vytiahnuť materiál a hneď písať. Historik musí poznať náväznosti a držať sa prameňov," vyznal sa Šišmiš.
Nájsť autorov je však problém, pretože je ich v každej oblasti málo. Podľa Šišmiša je Stará Turá zaujímavým mestečkom s množstvom nových obyvateľov. Tí sa vďaka novej publikácii o nej dozvedia veľa nových informácií. „Našinec obdivuje častokrát zahraničie. My máme rovnako zaujímavé a pekné veci. Len ich treba poznať. V tom je zmysel tejto tvrdej práce," dodal.
