Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Keď Milanovi Mikušovi navrhla sestrička z hospicu, aby sprevádzal chorého na lôžku, nebol si istý, či to dokáže. Povedal si však, že to musí skúsiť. Zverili mu pacienta v bdelej kóme, ktorý reagoval na zvuk a dotyk. „Bola to pre mňa úplne nová a neznáma problematika," spomína Milan. Lákalo ho vedieť o nej viac. Začal študovať, hľadal na internete všetky dostupné informácie. Uvedomoval si, že nadviazať komunikáciu nebude ľahké. „O to krajšie bolo, keď som potom spozoroval, že spojenie sa podarilo, čo i len na malý okamih."
Seniorský vek je na dobrovoľníčenie stvorený
Podmienkou je dobré zdravie, pevná vôľa a pozitívne myslenie. To všetko Milan pri nástupe na dôchodok mal. Nechcel oddychovať, a tak hľadal priestor na odovzdanie svojej energie. „Chcel som pôvodne pomáhať v hospici pri údržbárskych prácach okolo budovy alebo ošetrovať malý parčík," vyberá zo svojich spomienok. Seniorské obdobie je podľa neho ideálnym obdobím pre dobrovoľnícke aktivity. „Sme prevažne finančne zabezpečení, máme dostatok času i životných skúseností," hovorí. Navyše má pocit, že jeho život sa stal zmysluplnejším, získal nových priateľov, je užitočný a potrebný. Nemá čas starnúť.
K službe pristupuje s veľkým rešpektom
Sprevádzanie pacienta na lôžku je náročné najmä z hľadiska psychického. Úlohou dobrovoľníka nie je nechať sa bolesťou pohltiť. Musí vnímať svoje hranice a dbať na osobnú psychohygienu. „Snažím sa uvedomovať si tieto zásady a riadiť sa nimi," hovorí Milan.
Do hospicu chodí zásadne peši a cestou si spomína na poslednú návštevu. „Scenár tej ďalšej si nepripravujem, aj tak by bola skutočnosť iná." Predvídať sa nedá. Po ceste z hospicu necháva v sebe doznievať to, čo spolu zažili. Svoju rodinu tým doma nezaťažuje, možnosť otvorene hovoriť o všetkom má na stretnutiach sprevádzajúcich dobrovoľníkov s rehoľnou sestričkou hospicu. „Jeho účelom je odľahčenie sa a vzájomné povzbudenie pre túto službu."
Dobrovoľnícvo sa nosí
„Najlepšia úroveň dobrovoľníctva je v Taliansku," hovorí Milan. Toto konštatovanie vyplynulo zo správ delegácií európskych krajín na stretnutí v Bruseli. „Taliani majú v tom tradíciu a ten kto sa angažuje v dobrovoľníctve, požíva všeobecne patričnú vážnosť v spoločnosti. Tam sa to nosí," hovorí dobrovoľník a dodáva, že rok 2011 bude Európskym rokom dobrovoľníctva. U nás ho dostalo na starosť Ministerstvo školstva.
Milan Mikuš si myslí, že dobrovoľníctvo ponúka bezbrehé možnosti. „Dobra nie je a nebude nikdy dosť. Ak ma bude zdravie poslúchať, mojim pôsobením bude ďalej hospic. Bol by som rád keby aj Trenčín ako krajské mesto malo Organizačné centrum dobrovoľníctva, ako majú Bratislava, Banská Bystrica, Prešov a možno aj iné. V tom by som ochotne pomohol."
