TRENČÍN. Všetky vzdialenosti kusov nábytku, predmetov a povrchov podláh sú preňho veľkou neznámou. Stále do niečoho vráža alebo naopak obchádza zbytočne veľkými oblúkmi. Zakopáva o koberce a šmýka sa na podlahách. Úvaha sa končí konštatovaním, že človek je doma naozaj doma, keď v noci potme prejde bezpečne na toaletu a naspäť a do ničoho pritom nevrazí.
Orientácia v byte sa časom stane rutinou
Horšie je to s orientáciou v prírode. Pod zámienkou branno-bezpečnostnej akcie sme chodievali často na túry. Vyfasovali sme vzduchovky a terče a poďho na Rozsutec. Ešte v autobuse sme spravili do terčov klincom dierky. To akože sme strieľali. Broky si zobral kolega domov. Takto nelegálne získané strelivo potom ochutnávali mačky jeho suseda, ktoré mu lozili po záhrade.
Iným problémom je orientácia v situácii
Predstavte si predvianočný večierok na pracovisku. Ľudia postávajú s pohármi vínka v rukách a družne debatujú. Čo nachystali pod stromček, kde strávia Silvestra a tak... Vtom vpláva do miestnosti dáma veľkosti vzducholode Graf Zeppelin, oblečená s nevtieravým farebným vkusom amazonského papagája a samozrejme patrične zmaľovaná. Sprisahanecky drgnete lakťom šéfa a potichu sa spýtate: „To je kto, hentá nechutná škrata?" Odpoveď: „Moja žena", znamená, že ste sa nezorientovali v situácii.
V budúcich dňoch, týždňoch a rokoch bude táto otázka a odpoveď znamenať pre vás ešte všeličo iné. V nasledujúcej dobe sa budete musieť orientovať hlavne na zachovanie svojej existencie. V ojedinelých prípadoch dôjde k zázraku. Šéf má svojej „milovanej" už roky plné zuby, prehovorili ste mu z duše a stanete sa jeho obľúbencom. Niet spoľahnutia na túto výnimku...
Vrcholom zvrhlosti je takzvaná orientácia v problematike
Normálny človek by očakával, že ak niekoho navrhnú a následne vymenujú do nejakej vysokej funkcie, mal by ihneď začať s riešením existujúcich problémov. Nie je to pravda! On sa najprv potrebuje zorientovať.
Niektorí nezorientovaní jedinci dokonca verejne vyhlásia, koľko dní na zorientovanie potrebujú. Kupujú si tak verejné odpustky za všetky prúsery, ktoré stihnú vyrobiť počas orientácie. Akosi mi nedochádza, na základe čoho ich vlastne menovali, keď o danom rezorte nemajú ani paru.
Počas „zorientovávania sa" však rezort normálne (?) vedú a vydávajú dezorientačné nariadenia a rozhodnutia. Len čo sa funkcionár definitívne zorientuje, tak ho niekto odvolá alebo sám odstúpi. Samozrejme s tučným odstupným. Veď čo by to už bol za odstup bez riadneho odstupného? Prepadol som podozreniu, že niektorí funkcionári sa nechávajú vymenovať do funkcie len preto, aby mohli odstúpiť.
Treťou možnosťou je nechať sa dobrovoľne zlúčiť s nejakou inou organizáciou, v ktorej sa momentálne zorientováva niekto iný. Tento postup má obrovskú výhodu. Netreba sa zbytočne zaoberať orientáciou. Ideálne je zlúčiť napríklad dve ministerstvá do jedného. Treba vyrobiť nové hlavičkové papiere, vizitky, ceduľky a všeličo potrebné. Ani mosadzná tabuľa na nové ministerstvo nie je za päť korún. Po čase sa niekto zorientuje a zistí rozsah tejto hlúposti. Nasleduje opätovné rozdelenie na pôvodné úrady a kolobeh s hlavičkovými papiermi (atď.) sa opakuje.
Raz mi istá pani, povedala, že najužitočnejší papier, ktorý sa vyskytuje na centrálnych úradoch, sú stravné lístky pre zamestnancov. Nebola zorientovaná, povedala to príliš nahlas a dnes už tam nepracuje.
Turisti aj vojaci používajú magnetický kompas
Pokiaľ nie je položený na kuse železa, ukazuje vždy správne. Niekto by mal konečne vyrobiť spoločenský kompas. Pomáhal by nám bezpečne sa zorientovať, do ktorej budovy treba ísť niečo vybaviť, či tam bežia obálky alebo fičí Metaxa. Že to ešte nikomu nenapadlo?! Veď vynález takejto pomôcky je vopred zrelý na Nobelovu cenu...
