Článok pokračuje pod video reklamou
Trenčiansky región nepatrí k baštám slovenského vinohradníctva. Napriek tomumiestne vinohrady dýchajú históriou. Vedec Peter Chrastina im 8. decembra počas besedy vo Verejnej knižniciM. Rešetku venoval samostatnú kapitolu.
TRENČÍN. Peter Chrastina s obľubou pozoruje zásahy človeka do okolitej prírody. Bez ohľadu na historické obdobie. Ako uznávaný odborník v oblasti environmentálnej histórie a geoekológie nedávno preskúmal využívanie krajiny Trenčianskej kotliny. Oprášil pritom dve takmer zabudnuté odvetvia, vinohradníctvo a rybnikárstvo. „V týchto oblastiach boli rozšírené, aj keď dnes to veľmi nebadáme. Vinohrady sa tiahli od Zamaroviec zhruba po líniu Záblatia. Zvyšky rybnikárskej krajiny je možné nájsť v chotári Hámrov. Hoci vinice ani rybníky sa na tomto území nezachovali, ich poloha nebola náhodná," poznamenal Chrastina.
Vysokoškolský pedagóg výsledky svojej práce sčasti publikoval už vlani. Z hľadiska vedných disciplín uplatnil poznatky z histórie, geografie, archeológie, kultúrnej antropológie, psychológie, či sociológie. Praktickú stránku však hodnotí kriticky. „Spôsob, akým sa v súčasnosti staráme o spomínané lokality, je tragikomický," povedal.
Vo víne je pravda
Vývoj vinohradníckej krajiny autor priblížil na príklade Starej (Veľkej) hory. Dodnes je tu na prvý pohľad viditeľná hranica medzi využívaným územím a hranicou lesa. Podľa Chrastinu kultivácia územia odráža vysokú kultúru ľudí, ktorí ho obrábali.
Počiatky vinohradníctva v Trenčíne siahajú do roku 1555. Zachovaný písomný prameň spomína kastelána trenčianskeho hradu, ktorý vydal povolenie vysadiť vinohrady. Pôvodné klčoviská vyrobili poddaní zo Zlatoviec do svahu orientovanom na juh. Okrem poddanských vinohradov si pestovanie viniča obľúbili príslušníci šľachtických rodov, prevažne pre lepšie tržby v panských krčmách.
Nedostatočné klimatické podmienky spôsobovali, že trenčianske víno bolo pomerne kyslé. Definitívny úpadok miestneho vinohradníctva zavŕšil v polovici dvadsiateho storočia cudzopasný hmyz.
Mestský rybník sa neujal
Besedu zakončila zaujímavá zmienka o mestskom rybníku. Ako uviedol Chrastina, určite išlo o nákladnú investíciu, ktorá dopadla neúspešne. Rybník dal koncom 16. storočia postaviť mestský patriciát kvôli zisku z predaja rýb, no o tridsať rokov už bol vypustený. Stavali ho novokrstenci z českých krajín, známi aj pod názvom anabaptisti. Dodnes sa zachovala iba jeho hrádza v blízkosti Hukovho potoka a železničnej stanice Soblahov. Je dlhá približne štyristo metrov, šírka miestami dosahuje až päťdesiat metrov.
