Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Všetci chceme niečo alebo niekoho chrániť. Najviac svojich blízkych, potom možno zdravie, nuž, a aj majetok. Na ochranu majetku slúžia zvyčajne nejaké viac alebo menej dokonalé zámky. No a ku zámkam zákonite patria kľúče.
Bezpečné, obyčajné, ale najmä rôzne. Veď keby boli všetky rovnaké, nemali by význam. Kľúče a zámky sa delia na dózické, fabky magnetické a rôzne iné atypické. Momentálne sú v trende kľúče USB. Dokážu zaregistrovať, neskôr preniesť a následne vyjaviť svetu gigabajty údajov z jedného do druhého počítača.
Pri popíjaní kávičky s kočkou, ktorú chcete zbaliť, je nutné, len tak ledabolo, pohodiť na stôl zväzok domácich kľúčov, na ktorom je aj jeden počítačový USB kľúč. Možnosti sú dve. Kočka vôbec nezareaguje, lebo nevie, o čo ide. Maximálne si pomyslí, že ide o nejaké prenosné balenie pánskej toaletnej vody, či nebodaj lubrikačného gélu. Ak dáma zistí, že ide naozaj o USB kľúč, treba buď zbystriť pozornosť, alebo radšej ihneď vypratať bojové pole.
Odporúčam druhú možnosť. S babami, ktoré sú pekné a súčasne múdre, je smrteľne nebezpečné si zahrávať. Zo svojho okolia viem, že pri neskorom opustení bojového poľa bývajú výsledky zvyčajne katastrofálne. Stretnutia sa končia kolosálnymi trapasmi pre mužskú časť populácie. Navyše ak má intelektuálka so sebou laptop, môže hravo zistiť, že na kľúči máte nahrané len prasačinky, ktoré nemajú so solídnou počítačovou prácou nič spoločné ani za mak. USB kľúče majú ešte jednu vlastnosť.
Pravidelne ich strácajú pracovníci vojenskej kontrarozviedky a pracovníci SIS. V takomto prípade sa zvykne oficiálne hovoriť o „úniku citlivých údajov" namiesto toho, aby sa hovorilo o bordelárstve najvyššieho rangu.
Neviem, ako chce niekto ochrániť krajinu, keď nedokáže zabrániť strate päťcentimetrového predmetu v hodnote päť eur.
Ďalší kľúč má povahu nehmotnú. Nemá zuby, nemá váhu, nenosí sa na karičke, dokonca nemá ani vlastnú spriaznenú dierku. Je to kľúč na riešenie problému. Má pozoruhodnú vlastnosť. Vždy v niečom „spočíva". Je prejavom akejsi vyššej formy vyjadrovania. Normálne sa zvykne hovoriť, „že riešenie spočíva v ..."
Ale keď niekto povie že: „Kľúč k riešeniu spočíva v...", to už sa treba mať na pozore. Samozrejme ešte pred tým ako sa začne hľadať kľúč k problému, je nevyhnutné pomenovať problém ako kľúčový.
Inými svetoznámymi kľúčmi sú kľúč husľový a kľúč basový. Až po zápis do Ľudovej školy umenia som si myslel, že husľový kľúč je grafickým prejavom akejsi staroindickej kultúry, prípadne predloha na ozdobu barokového diela. Osobitý význam získal výraz „kľúč" v časoch minulého režimu. Existoval totiž kľúčový priemysel. Do kľúčového priemyslu patrila celá energetika, zbrojovky a, čuduj sa svete, aj pekárne. Lebo keď nieto chleba, národ sa búri.
Zbrojovky, tešiace sa na imperialistický vpád, mali ešte aj nežnejšie pomenovanie. Špeciálna výroba.
Aj keď medzi nami, slovom špeciálna výroba by sa skôr mohla pomenovať činnosť ľudového umeleckého družstva Tekov, kde vyrábali svetoznáme čipky. Bolo len otázkou času, kedy slovné spojenie „kľúčový priemysel" zasiahnu následky ľudovej tvorivosti.
Tak sa najvýznamnejšími centrami kľúčového priemyslu na Slovensku stali Ilava, Leopoldov a Sabinov. Neochvejné to centrá kľučiarstva. V menšej miere Dubnica a Želiezovce. Na tomto druhu kľúčového priemyslu je zaujímavé, že kľúče majú len tí, ktorí sa vyskytujú z vonkajšej strany dverí. Občanom vnútri by aj tak boli nanič, lebo tam z nepochopiteľných dôvodov nie je dierka.
Na záver dobrá rada. Samozrejme pre chlapov. Ak chcete nejakú zbaliť, schovanie obrúčky nepomôže. Na ľavom prstenníku ostane po nej aj tak biely krúžok, ktorý každá zbadá. Neschovávajte však USB kľúč. Ešte stále ostáva možnosť tvrdiť, že to biele očko na prste pochádza z nosenia počítačového USB kľúča na karičke.
Vyzývam všetkých občanov obce Kľúčové aby si uvedomili svoju celoslovenskú dôležitosť a prestali poklonkovať pred rôznymi nadriadenými štruktúrami. Bez vás by „to" nebolo ono...
