Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Štepka: Počas minulého režimu ma každý týždeň niekto vyšetroval

Herec a divadelný tvorca Stanislav Štepka (66) je dnes žijúcou legendou Radošinského naivného divadla.

Stanislav Štepka v obklopení mladej hereckej generácieStanislav Štepka v obklopení mladej hereckej generácie (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

Divadelníctvo mu neznechutili ani prekážky v predchádzajúcom režime, kriticky však vidí aj dnešný svet. Herec a divadelný tvorca Stanislav Štepka (66) je dnes žijúcou legendou Radošinského naivného divadla.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Slávna postava slovenského divadelníctva sa 26. októbra predstavila na doskách Mestského kultúrneho strediska v spoločnosti kolegov z obľúbených Radošincov. Už tri hodiny pred predpremiérou novej hry Nesladím sedel s nami Stanislav Štepka takmer hodinu v šatni pri káve a pokojne odpovedal na naše otázky. Nové Mesto mu prirástlo k srdcu a cíti sa tu, akoby hral na druhom konci Radošiny. Nielen preto tu má hľadisko vždy beznádejne vypredané.

Boli ste ochotníci, dnes ste profesionáli. Nikto vás však nikdy nikam nezaraďoval. Vždy ste boli fenomén s menom Radošinci. Akási zvláštna herecká „kasta".

- Neusilovali sme sa o niečo výnimočné. Chceli sme robiť poriadne divadlo podľa našich predstáv. Divadlo, ktoré si nevymýšľa a nemusí sa skrývať za myšlienky niekoho druhého. Niekedy to prináša aj riziko. Myšlienky nemusia byť zaujímavé či vtipné, ako sa nám to ukázalo najmä v prvej hre. Priveľmi sme túžili po inom divadle a potom sme radšej pokorne rozmýšľali a chystali sa. Prvá hra mala iba jednu reprízu.

Premiéra bola netradičná aj dátumom,25. decembra 1963, na Božie narodenie. Pre malú obec zvláštna vec.


- V Radošine boli vždy premiéry na Vianoce 25. decembra. My sme chceli využiť tento termín, keďže ľudia roky chodili na tieto vianočné predstavenia. Chceli sme predstaviť hru malých javiskových foriem alebo kabaretného divadla. Veľmi zle sme to odhadli, ľudia čakali niečo celkom iné. Nenaplnili sme ich predstavy a vlastne ani svoje predstavy o tomto divadle. Tri roky sme mali potom na rozmyslenie. Chceli sme sa poučiť, aby tá druhá hra nebola už takou katastrofou. Pre mňa to bolo vtedy zaucho, ktoré som dostal od divákov, že im hovorím čosi, čomu oni nerozumejú.

A potom prišli slávne hry Jááánošííík i Človečina. Zmenil sa tak výrazne Stanislav Štepka alebo diváci?


- To neviem, či som sa zmenil. Poučil som sa na vlastných chybách a vlastnom neúspechu ako oslovovať diváka. Autor si nesmie myslieť, že je najmúdrejší na svete. A vy dole sa čudujte a my vám budeme myšlienky súkať. Tvorba je založená na pokore k divákovi, ktorého treba mať ako partnera. V hľadisku sedí elektrikár, zdravotná sestrička, či učiteľ, ktorí o živote vedia svoje. My sa ich musíme pokúsiť osloviť divadelnou rečou.

Takmer od začiatku však sprevádzalo vaše divadelníctvo hádzanie polien pod nohy od predstaviteľov predchádazjúceho režimu.

- Bolo to na niečo dobré. Neodradilo nás to, naopak. Povzbudilo nás to v tom, že hlupákov sice neporazíme, ale nedáme im pokoja. Ak sa dali niečím poraziť, tak tvorbou. Oni na tvorbu nemali, nikdy v živote. Pre nich bola tvorba španielska dedina a my sme sa v tvorbe cítili ako ryby vo vode. Preto sme sa vždy snažili niečo vymyslieť vtipné až veľmi srandovné. Za tým bolo niečo iné. Dosť krutá obžaloba režimu, v ktorom sme žili. Hry Svadba, Čierna ovca, Pavilón B. To boli modelové ukážky toho, akým bol režim, v ktorom sme žili. Bol scestný a protiľudský.

V Čiernej ovci však odmietol napokon hrať aj Milan Markovič. Čo sa mu nezdalo?

- On pár týždňov po Čiernej ovci povedal, že odchádza z divadla zo zdravotných a rodinných dôvodov. Čo sa mu nevidelo na Čiernej ovci, by bolo lepšie spýtať sa jeho. Možno tam bolo napísané niečo také, čo by tam nemalo byť napísané. Narobil nám vtedy kopu starostí, bolo to po premiére a museli sme hľadať náhradu.

Vrátim sa k anonymom počas socializmu. Závisť, či strach o vlastné pozície?


- Nebolo týždňa, aby ma v práci niekto nevyšetroval a aby som vysvetľoval anonymné listy, ktoré na mňa chodili. Najprv som robil v škole, potom v Učiteľských novinách. Ale od Jááánošíííka nám to celé začalo. Z topoľčianskeho okresu nás vykázali, 21 rokov sme tam nemohli vkročiť. Chodili sme tam na čierno, do Radošiny. Pre tridsaťdva divákov, pánu bohu za chrbtom.

Kde ste vlastne mali šancu si zahrať?

- Hrávali sme všade tam, kde nepýtali od nás povolenie. Na vysokoškolských internátoch. Dali nám chlebíčky, čaj, kávu, zaplatili nám cestovné. Bolo tam natrepané a my sme mali radosť, že môžeme hrať. Hrali sme aj v Divadle u Rolanda, pol roka sme tam vydržali a každý mesiac zasadala komisia, či tam môžeme hrať. Až nás zo stredu mesta vykázali. Náš rekord bolo PKO, kde sme vydržali desať rokov. Komisie na nás chodili a hru nám za svet nikdy nechceli schváliť.

Ale definitívne STOP! pre Radošincov za komunizmu nikdy neprišlo. Prečo?

- Z jednoduchého dôvodu. Neboli sme profesionálne divadlo. Mali sme svoje zamestnanie, každý sme si držali svoju robotu. Neboli sme v divadle závislí od štátnych prostriedkov. My sme hrávali zadarmo a štát to bral. V Trenčíne, Novom Meste i Dubnici, ale iba za diéty. Cez agentúru sme chceli dostať aké-také honoráre, mali sme deti a rodiny.

V revolučnom roku 1989 ste boli vy i Radošinci veľmi aktívni. Ste dvadsať rokov po revolúcii stále taký nadšený?

- Všetci sme boli naivní. Zrazu sa celé Slovensko premenilo na naivné divadlo. Nie v divadelnom zmysle, ale v ľudskom zmysle. Mysleli sme si, že pravda zvíťazí nad lžou a že všetko bude ináč. Že si kriminálnici povedia, už budeme dobrí a že všetko bude fungovať. Stalo sa to, že tí sa usmievali, chystali, trénovali. Mali skvelé tréningové schopnosti a z vekslákov sa stali, skoro by som povedal, páni krajiny. Nová hra, ktorú som v lete napísal, je o tom celom.

Vaše hry majú za sebou stovky repríz, Jááánošííík pokoril päťstovku. Herca to môže tešiť, ale zároveň aj unavovať a znižovať profesionálny výkon.

- Nie, budem sa o tom aj do krvi hádať. V našom divadle je každá repríza malou premiérou a tešíme sa na každé predstavenie. Nezažil som ani u mladých, aby niečo brali vlažne alebo ľavou zadnou. Súbor ide s veľkou pasiou do každého predstavenia.

Cestovanie za reprízami po celom Slovensku však určite neprináša iba ružové sny...


- Otravujú nás špinavé kultúrne domy a neochotní a nekultúrni správcovia kultúrnych domov, ktorí neprídu povedať dobrý deň. Vedia, že majú vypredané, kasa je urobená. Len rýchlo zmiznúť. Už sa štrngá s kľúčami, keď sa skladá scéna, aby sme rýchlo vypadli. Toto ma uráža. V Čechách a na Morave sa to nikdy nestane. Po vlaňajších 247 vystúpeniach môžem vydať správu, ako to s kultúrnosťou tohto národa naozaj je. Našťastie sa to netýka novomestského kultúrneho domu.

Vy ste rušňom Radošinského naivného divadla. Ako sa cítite, keď sa okolo vás striedajú vagóny s generáciami hercov?

- Vplýva to na mňa pozitívne. Vždy prichádzajú na trať šikovní ľudia. Tí menej talentovaní už nejdú do ďalšieho repertoáru. Nie som jasnovidec, aby som videl do každého, ako to bude robiť. Niektorí potrebujú čas na rozvinutie talentu. Neviem, kde na Slovensku je naraz v jednej osobe toľko šikovných hercov, spevákov, muzikantov a tanečníkov. Do divadla neprijímam hercov iba ja, ale predovšetkým diváci. A skúšky sú pred nimi niekedy kruté. Ak si herca nevšimnú, že tam hral, tak to hovorí o čom si a musí to byť pre herca seba výzva.

Hovorí sa, že každý je nahraditeľný. Napadajú ma však mená Jána Melkoviča a Katky Kolníkovej...


- Noazaj, oni nie sú nahraditeľní. Nedá sa to. Skladať pesničky po Melkovičovi, alebo to urobiť lepšie, je veľmi ťažké. On mal talent od boha. Bol to hudobný skladateľ par excellence. Majstrovsky robil s ľuďmi, všetko začínalo pri jeho klavíri. Už za socializmu išiel do Londýna na premiéru muzikálu a priniesol odtiaľ noty a kazety. A hovorí nám: Pozrite sa, ako to robia! Mal plné kufry nôt a DVD, ktoré potom študoval. Žilo sa s ním dobre, bol to svojrázny človek a na ňom sa jeho pokračovatelia učili.

A legendárna Katka Kolníková?

- Chýba nám. V divadle ju denno-denne spomíname. Bola to mimoriadne výrazná herecká osobnosť celej slovenskej kultúry. Mnohí herci by sa u nej mohli učiť, čo to je herectvo života. Ona nemusela hrať, ona na javisku bola. Ťažko ju nahradiť a ani sme neuvažovali, aby niektoré klasické postavy niekto u nás hral. Ani naši diváci to nechceli.

Napadá ma hypotetická otázka. Existovalo by Radošinské divadlo bez Stanislava Štepku, pestujete si nástupcu?


- Dá sa to? Neviem vám na to odpovedať, hoci sa ma na to pýta mnoho ľudí. Chcel by som, aby divadlo pokračovalo. Napísal som päťdesiatdva hier, mohli by v tom pokračovať. Nerozmýšľam nad tým. U mňa je hlavná budúcnosť a vymyslieť titul, ktorý diváka zaujme a vzruší ho. Mám rád, keď divadlo rozbúcha srdce. My nezmeníme vlády, ale môžeme urobiť niečo s človekom.

Napísali ste hru Alžbeta Hrozná. Asi viete o čachtickej afére s falošnými filmármi Bátoričky. Nenapadlo vás túto neuveriteľnú príhodu zdramatizovať do hry?

- Vtedy som bol gymnazista. Počul som to v mnohých verziách a bolo okolo toho veľmi veľa mýtov. Taká ľudová tvorivosť ako o tomto filmovaní, bola o máločom. Ľudia pridávali aj to, čo nebolo a zveličovali. Legendy išli aj o pani-učiteľke, ktorá Bátoričku mala hrať.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  8. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  9. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  10. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 837
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 091
  3. Aká je chémia vôní 10 478
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 852
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 741
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 337
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 741
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 553
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 092
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 6 949
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

V meste sa uskutoční prezentácia stredných škôl

Žiakom končiacim školskú dochádzku v základných školách, ich rodičom, ale aj pedagógom z Myjavy a jej okolia je určený ďalší ročník prezentácie stredných škôl.

Mestský úrad Myjava

Polmiliónový dlh na daniach. Skoro som okoktavel, spomína niekdajší talent Michal Jonáš

Mal 16 rokov, keď nastúpil v druhej lige za Senicu. Čoho sa chytil, to premenil na zlato. Prvý štart za Senicu, Dubnicu i v seniorskej reprezentácií okorenil gólom. V Liberci dlhým autom vyzval ku gólovému zakončeniu Nezmara.

Michal Jonáš (vpravo) pri premiére v najvyššej slovneskej futbalovej súťaži v drese Dubnice nad Váhom.

Polícia apeluje na chodcov a cyklistov, aby nosili reflexné prvky

Neosvetlený cyklista i chodec na ceste bez reflexných prvkov je v tomto období veľkým rizikom.

Dukla Trenčín už bez brankára Kristína

Slovenský hokejový brankár Matej Kristín už nebude pôsobiť v HK Dukla Trenčín.

Matej Kristín.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Už ste čítali?