Harfu ovládli umelci v Mezopotámii i v Egypte už približne v roku 3000 pred našim letopočtom. Dnes je však tento hudobný nástroj pre hudobníkov takmer nedostupný. Aj tie najlacnejšie stoja totiž desaťtisíce eur.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Slovenskí harfisti sú dnes takmer vyhynutým druhom. Ich počet sa dá v súčasnosti zrátať na prstoch dvoch rúk. Ani veľké bolesti končekov prstov po koncertoch, či obrovská cena nástroja však neodradili Adrianu Antalovú (45) od cesty na vrchol harfistického neba.
Uznávaná hviezda v hre na jeden z najstarších hudobných nástrojov sveta sa 12. októbra predstavila spolu s flautistkou Silviou Staškovou v Mestskom kultúrnom stredisku v takmer dvojhodinovom koncerte.
Štyridsaťšesť strunová harfa ju poslúcha na slovo
Pre Adrianu Antalovú je harfa neodlučiteľnou spoločníčkou už od štrnástich rokov. Z nástroja vážiaceho približne štyri desiatky kilogramov a vysokého takmer dva metre sa ozývali v jej podaní snivé impresionistické melódie Claude Debussyho i Maurice Ravela, nechýbala však ani tvorba Johanna Sebastiana Bacha, či majstrovské diela Španiela Carlosa Salzeda a Američana Johna Cageho, ktorí v 20. storočí posunuli tento strunový nástroj na novú cestu plnú hudobných objavov.
„Ako prváčka som začala chodiť na klavír. Pri rozhodovaní sa, kam ísť na strednú školu, som si opäť vybrala klavír. Moja učiteľka však vyštudovala aj harfu a presvedčila ma. Tvrdila mi, že s harfou sa dostanem do celého sveta. Tak som to skúsila a neľutujem," usmiala sa virtuózka.
Na harfu dnes už majú šancu hrať aj malé deti v základných umeleckých školách. Existujú aj menšie harfy s nižším počtom strún a malé dieťa si takúto harfu môže dať aj do lona alebo na zem. „Je to však veľmi nákladná záležitosť a nie na každej umeleckej škole táto možnosť je. V zahraničí je to bežné, ale u nás sú financie stále veľkým problémom," priznala Antalová, ktorá disponuje rozsiahlym komorným repertoárom. Možno aj preto je sólových i orchestrálnych hráčov na Slovensku dnes menej ako desať.
Špičková harfamôžestáť aj stotisíc eur
Pred tisíckami rokov hrali aj niekoľkostočlenné súbory harfistov na harfy, ktoré mali iba zopár strún. „Hudobne to boli skladby, ktoré by nás na koncertnom pódiu dnes veľmi nezaujali. Dnes sa najčastejšie hráva renesancia, baroko, klasicizmus a koncert pre harfu a organ napísal už v roku 1736 anglickonemecký hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel.
Srdce Adriany však bije pre impresionistov i súčasných tvorcov. Orientovať sa v spleti strún pomáha hráčom farebné značenie. Červené struny označujú „C", tie s nádychom fialových farieb sú „efká". Ceny kvalitných nástrojov sú obrovské. Už študentské harfy sa šplhajú k desaťtisícom eur a špičková stojí vyše stotisíc eur. „Keď je harfa zlátená, tak sa v korunách ide až do dvoch miliónov," potvrdila Antalová.
Harfy sa na Slovensku veľmi nenachádzajú
Zahraniční študenti majú v tomto smere oproti našim obrovskú výhodu. Podľa vyhľadávanej interpretky sa v cudzine organizujú súťaže, v rámci ktorých sa dá vyhrať aj harfa. „Je tam úplne iné zázemie. My sme v úplne inej cenovej hladine. Pre orchestre a aj pre školstvo je to najväčší problém. Harfy sa preto na Slovensku veľmi nenachádzajú," uviedla na záver Adriana Antalová, ktorá spolupracovala aj so slávnymi dirigentmi Bohdanom Warchalom i Japoncom Toshijuki Shimadom.
