Novomestskí ochotníci priťahujú publikum už 140 rokov

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Stovky hercov a herečiek, obrovský počet divadelných hier od slovenských i zahraničných autorov a množstvo divadelných ocenení a verných priaznivcov. Taká je bilancia novomestského ochotníckeho diania, ktoré v tomto mesiaci dovŕšilo 140 rokov svojej činnosti.

V roku 1870 roztočili pútavý divadelný kolotoč

Podolského fraška Kocúrkovský bál položila základný kameň novomestského ochotníctva. „Dôkazom je správa v Považských novinách, že sa predstavenie uskutočnilo. Žiaľ, osoby a obsadenie hry sa nám už zistiť nepodarilo. Predpokladá sa, že v nej hrali aj ženy," povedala režisérka a divadelná publicistka Mária Kubovicová.

Divadelníctvo v meste nedokázali položiť ani odnárodňovacie snahy maďarských úradov. Novomestskí ochotníci v roku 1912 však museli pred uvedením hry Jozefa Hollého Márnotratný syn doplniť program dvoma maďarskými pesničkami. „Už od roku 1925 mapujú celé dianie kroniky. Vtedy vznikol Krúžok divadelných ochotníkov Jozefa Hollého," prezrádza Kubovicová (52).

Už v roku 1933 sa Novomešťania stali najlepšími ochotníkmi na Slovensku a získali Memoriál slovenského divadelného ochotníctva v Martine. Anna Hollá, Božena Abrhámová, Stanislav Kríž, Vladimír Štukovský, či Rudolf Látka sa stali pojmami už pred vyše polstoročím.

S divadelnou činnosťou bolo spojené aj vojnové obdobie, ktoré však sprevádza menšia informačná bariéra. Obrovskou vzpruhou pre ochotníkov bolo otvorenie nového Domu osvety v roku 1960, ktorý ponúkol priestory pre umeleckú činnosť. Krátko na to vznikol preslávený Divadelný súbor Javorina, ktorý v roku 1987 účinkoval aj v Moskve.

Žijúcou legendou je režisér Štefan Psotný

Novodobá história ochotníctva sa začala odvíjať v roku 1970, keď sa spojili vojenskí a civilní herci a režisérsku taktovku prevzal Štefan Psotný (78). „Robil som vždy divadlo s výbornými hercami a bez nich by to nešlo. V každom kolektíve však musí byť niekto, kto povie: A takto to bude. Potom buď zhorí alebo vzplanie žiara," tvrdí Psotný, ktorý strávil na divadelných doskách vyše 50 rokov. Hlavne vďaka nemu sa DS Javorina rozšíril o mládežnícke odnože v podobe DS Javorinka a DS Javorinčatá. Cieľavedomou prácou sa mnohí odchovanci Javoriny dostali až na profesionálne javiská.

„Zuzana Moravcová hrá dnes v Divadle Andreja Bagara v Nitre, Naďa Pajánková je stálicou Karlovarského divadla a Roman Mrázik hrá v Divadle ABC v Prahe," hovorí Psotný. Odchovanec Andrej Polák (31) hrá v pražskej Ypsilonke a účinkoval i v preslávenom českom filme Tobruk.

Veľká časť vzácneho archívu v roku 2003 zhorela

Čiernym dňom pre históriu novomestského divadla stal 8. január 2003. „Po požiari v byte mi ostalo to, čo som mal na sebe. Plamene pochovali aj veľkú časť vzácneho archívu. Zachránené premočené diplomy som v divadle sušil v trinástich radoch," trpko spomína Psotný na požiar.

Ten spôsobil skrat v jeho televízore a plamene pohltili stovky fotografií už dávno nežijúcich ľudí, vyše tisíc divadelných hier a scenárov, obrovské množstvo divadelných bulletinov i nakreslené karikatúry. Z vecí, ktoré sa podarilo zachrániť, dodnes cítiť zápach dymu. „Bol to vtedy strašný pocit. Čo zhorelo, zhorelo. Dohovoril som sa so svätým Petrom, že keď prídem náhodou hore, aby to nechal. Spolu sa tam na to pozrieme a tú hru tam potom nacvičím," s úsmevom dodal na záver uznávaný režisér.