Trenčiansky jazzový festival bol toho roku rozsahom i počtom zúčastnených v porovnaní s minulosťou netradične malý. O to viac vytryskla túžba všetkých tvorcov po úspechu. Táto sa nepochybne do písmena naplnila.
TRENČÍN. V piatok 24. septembra bolo v Trenčíne nezvykle rušno a nečakané lákadlá postavili kultúrnu verejnosť a milovníkov hudby do dilemy - čo si vybrať ? Do Piano Clubu sa rozhodli prísť pravoverní vyznávači džezu. A urobili dobre. Ľuboš Brtáň a jeho kvartet je momentálne najlepším džezovým aktom na Slovensku. Juraj Raši formuje svoj nesporný talent na Univerzite v rakúskom Grazi a rukopis Howarda Collinsa je zreteľne počuť na jeho hre. Napätie a nápaditosť v polyrytmických sekvenciách ho radí medzi špičkových stredoeurópskych hráčov.
Martin Uherek je zrelá osobnosť vo sfére saxofónovej hry. Hrdo sa hlási k odkazu Dextera Gordona a Collemana Hawkinsa v rozvíjaní ich džezového odkazu. Stálym členom kapely je Robo Ragan Jn., ale pre chorobu, žiaľ, v tento večer nemohol. Zastúpil ho spolužiak z gráckej Univerzity, ktorý ako by Robovi z oka vypadol. Nie len vizážou, ale aj dynamickou hrou a nekompromisným vedením basy. Ľuboš Brtáň je gitarista typu Wes Montgomery, až sa človek čuduje, kde to tí mlaďoši takto zvládli.
Sála plná džezu a atmosféra hustla
Petr Zelenka už viac rokov hrá džezovú modernu s presahom do vynaliezavého a hľadajúceho experimentu. Do Trenčína priviezol skúsených hudobníkov, ktorí naplnili jeho predstavu. V náročných kompozíciách hral Marcel Bárta na tenorsaxofón, ale prevetral aj basklarinet, Rodrigo Parejo vyludzoval širokú škálu zvukových možností jeho fláut a píšťaliek a Daniel Šoltýs je práve typ bubeníka pre tento štýl.
Razantný, keď treba vírivý, alebo decentný v pasážach širokých zvukových plôch. Projekt zaujal a umelecká latka festivalu ostala po prvom večeri sľubne vysoko.
Sobota začala klasikou
Hanka Gregušová je stálica džezovej scény a odvádza spoľahlivo perfektné džezové spevy. Jožko Brisuda je skúsený hráč a džezový znalec.
Pavol Bodnár je klavirista par excellence, podkutý štúdiom na Berklee College of Music, Jožko Ischi Döme hrá po vzore veľkého Tonnyho Williamsa. Odchytiť Maťa Ďurdinu je ťažké, lebo je žiadaný takmer do všetkých kapiel, ktoré sa hýbu na Slovensku a majú niečo spoločné s džezom. Takýto kvartet je ozdobou každého festivalu.
Headlinerom, ak je vôbec toto označenie na jazzových festivaloch nutné, bol Paul Zauner a Blue Brass Band. Európske turné kvalitnej kapely sa nemôže zaobísť bez zastavenia v Trenčíne. Medzinárodná formácia potvrdila pravdu o hudbe a umení bez hraníc.
Pozrite si viac fotografií z jazzového festivalu
Rakúski „dychári", slovanská rytmika posilnená africkými perkusiami, americký harmonický základ - to sú ingrediencie parádneho džezového nárezu... Rakúska „Brass" sekcia v zložení Paul Zauner ( Rakúsko ) trombón, Clemens Salesny altsax, tenorsax, Peter Massing barytónsax, Daniel Nösig trúpka, Klemens Pliem tenorsax, hrala ťažké pasáže dychovej sekcie, Srb Dusan Novakov hral bicie s razanciou a citom pre súhru, v Trenčíne dobre známy Martin Marinčák basoval a puls rytmiky zjavom, spevom i perkusiami dokresal Mansur Scott.
Výborné aranžmány dali vyniknúť kvalite dychovej „frontlajny". Strhujúci zážitok a spontánna odozva publika napĺňala sálu neopakovateľnou atmosférou džezových koncertov. Asi v polovičke vystúpenia nechal Donald Smith odpočinúť vyťaženým dychárom a sálou jeho zaznela "My One And Only Love".
Zaznel jazz v jeho najpravejšej podobe a význame
Harlemský klavirista a jeho spevný prejav tryskajúci z najvnútornejšieho kúta obrovskej duše skromného čistého úprimného človeka. Dlhočizný potlesk. Nasledovali chytľavé nápevy africkej kapely Osibissa a mohutný záver so žiadosťou o prídavok. Speaker zavolal na pódium len Donalda Smitha, aby urobil bodku za XVII. Trenčianskym jazzovým festivalom.
Chvíľu nevôle publika zastavil zamatový hlas a originálny klavírny sprievod. Táto verzia piesne God Bless The Child bola oslavou jazzu v jeho najrýdzejšej podobe. Dlhotrvajúce standing ovation potvrdili, že v Trenčíne je vyspelé a džezové publikum a že sólo pre Donalda Smitha bola správna voľba.
Správnou voľbou bolo aj prísť na festival, ktorý dokázal, že má pevné miesto v kultúrnej štruktúre mesta. Festival má široké zázemie záujmu vyspelých poslucháčov. Spolu s nimi sa tešíme na jeho osemnásty ročník.
Laureátmi tradičných ocenení festivalu sa tento rok stali Ľuboš Brtáň Quartet ako objav festivalu, Maťo Ďurdina ako najlepší sólista festivalu a Donald Smith získal titul osobnosť festivalu.
Autor: Jano Babič
