NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Odsunutý mohutný kamenný poklop a osem vysokých schodov umožnili stovkám zvedavcov v nedeľu 19. septembra nazrieť do najhlbších útrob kostola. Priamo pod oltárom sa nachádza krypta, v ktorej pochovávali významných prepoštov už pred stovkami rokov. Návštevníci si v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva neprezreli iba dvojicu krýpt, ale aj prepoštskú kaplnku, prepoštský palác a mnohí absolvovali aj výstup na kostolnú vežu.
Oltárny kameň i relikviáre s ostatkami svätcov, zlaté kalichy, či skvostná práca starých talianskych majstrov vyrážali dych. Vzhľadom na vzácnosť vystavených predmetov bol v Prepoštskom paláci zákaz fotografovať. V kryptách sa však fotografovať smelo.
Krypty sa pre verejnosť otvorili po prvý raz
Hlinená podlaha štyri metre vysokej centrálnej krypty a nad ňou omietnutá klenba. Také je posledné miesto odpočinku niekoľkých novomestských prepoštov. V tehlami vymurovaných ôsmich boxoch odpočívajú od roku 1695 aj pozostatky najznámejšieho z nich Jakuba Haška, ktorý sa najväčšou mierou postaral o dnešný vzhľad kostola. „Hoci mal jednoduchý pôvod, bol to veľmi bystrý, šikovný a akčný muž," poznamenal dekan Ľudovít Malý.
Už v polovici trinásteho storočia existoval v týchto priestoroch kostolný cintorín. Neskôr sa začali budovať aj krypty. „Tie mali charakter chodieb s úložnými priestormi na spôsob starokresťanských katakomb," vysvetlila archeologička Daniela Nipčová z Krajského pamiatkového ústavu v Trenčíne. V centrálnej krypte je dnes niekoľko prázdnych výklenkov. Pravdepodobne aj v nich boli v minulosti pochovaní prepošti.
„Aby vzniklo miesto pre pochovávanie ďalších, tak sa kosti a zuby zhromažďovali do osárií na jedno pietne miesto. Vznikol tak priestor na ďalšiu truhlu a nové pochovávanie," pokračovala historička KPÚ Mária Vdovičiková. V krypte odpočíva aj trojica Pongráczovcov zviazaných príbuzenskými vzťahmi.
V najväčšej krypte boli lebky i kostrové pozostatky
V priestoroch novomestského kostola našli tri krypty, dve z nich na niekoľko hodín otvorili. Maľbami zdobená krypta na severnej strane vystrašila malé deti. Je vybudovaná na spôsob katakomb a v niektorých zo šesťdesiatich vymurovaných výklenkov sa stále nachádzajú voľne uložené časti lebiek a množstvo kostrových pozostatkov. Kryptu dal vybudovať prepošt Mikuláš Csáky v druhej polovici 18. storočia.
Podľa Vdovičikovej bola určená pre pochovávanie významnejších Novomešťanov, ktorí nemuseli byť zviazaní s cirkevným prostredím. Kryptu pred západným vstupom preskúmali v roku 2005 a našli sa v nej murivá už z 15. storočia.
„Počas výskumu v nej zistili štrnásť rakiev, ktoré boli naukladané na seba. Našli tam aj mincu z obdobia panovania vlády Františka I. zo začiatku 19. storočia," informovala Nipčová. Napriek obrovskému historickému potenciálu však nebol tento areál dodnes dôsledne preskúmaný.
O deň otvorených dverí bol obrovský záujem
Rímskokatolícky kostol je dominantnou kultúrno-historickou pamiatkou. Ľudia privítali možnosť nazrieť do jeho tajných zákutí. „Zaujímam sa o umenie a som nadšený zo všetkých priestorov. Som rezbár, najviac ma zaujali sochy, sú majstrovským dielom," prezradil Novomešťan Miroslav Hochman.
Hlboký dojem na ňom zanechali aj otvorené krypty. „Vážim si ľudí, ktorí niečo pre ľudstvo urobili. V kryptách odpočívajú ľudia, ktorí pre mesto urobili veľmi veľa a bolo mi vzácne sa tam dostať," dodal. Nadšený z veľkého záujmu verejnosti bol hlavný organizátor podujatia dekan Ľudovít Malý.
„Tento kostol nepatrí iba katolíkom, ale všetkým ľuďom, ktorí majú záujem o pamiatky a históriu tohto dominantného miesta. Obyvatelia i turisti si zaslúžia vidieť všetky skvosty, ktoré ponúka. Je ich tu naozaj dosť, a preto sme ich sprístupnili. Priznám sa, vôbec sme neočakávali taký obrovský záujem," tešil sa z úspechu akcie dekan Malý.