Milan Vrba pre svoju obec nakrútil trinásť celovečerných dokumentárnych filmov. Ten najnovší s názvom „Rok v Hornej Súči s Chotárom" predstavil v premiére na súčanskom námestí siedmim stovkám divákov.
HORNÁ SÚČA. Počasie premietaniu pod holým nebom prialo. V utorok 14. septembra večer sa na súčanskom námestí zišlo viac ako sedemsto ľudí. Všetci boli zvedaví na najnovší film o ich dedine.
Neprofesionálny filmár Milan Vrba pre nich tento raz pripravil film o dedinských zvykoch, prácach a zábavách počas kalendárneho roka. Hornú Súču zobrazuje v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia.
Desaťročia staré zábery vstali z popola
„Nápad nakrútiť takýto film som dostal asi pred tromi rokmi," hovorí Milan Vrba. Ako inšpirácia mu slúžil materiál Slovenskej akadémie vied. „Pracovníci z akadémie nakrútili v sedemdesiatych rokoch v Hornej Súči podklad k dokumentu Zimné zvyky. Ten však už nikto nedorobil a ani ho nikto nevidel." Milan Vrba získal kópiu tohto materiálu, zostrihal a zosynchronizoval jednotlivé scény. Tie použil vo svojom novom filme na dokreslenie obrazu bežného života v Hornej Súči.
Vo filme účinkujú Hornosúčania
Dej filmu sa začína Novým rokom a končí na Silvestra. Hlavnú úlohu v ňom má rozprávanie dnes 91-ročného Hornosúčana Jána Lukšu. Účinkujú aj členovia domácej speváckej skupiny Chotár a ďalší obyvatelia obce.
„Mojím cieľom bolo uchovať časť našej minulosti," hovorí filmár. „Chcel som ukázať mladým, ako to tu vyzeralo na začiatku minulého storočia a tým najstarším dopriať zopár pekných spomienok."
Okrem piesní v podaní skupiny Chotár znie vo filme hudba trenčianskeho hudobného skladateľa Karola Pádivého skomponovaná na motívy ľudových piesní z tohto regiónu.
Krst slivovicou
Množstvo ľudí, ktorých navštívil Milan Vrba so svojou kamerou už nie je medzi živými. Ich výpovede o dobe, v ktorej žili sa tak stávajú vzácnym dokumentom. „To, čo zachytil kamerou tu bude aj o ďalších tridsať rokov," povedal pri krste DVD nosiča s filmom Jožko zo skupiny Chotár. „Potom sa naše deti budú na to môcť pozrieť a budú sa pýtať - takto to bolo? Sme veľmi radi, že starkých stihol vyspovedať."
Na premiére filmu bol v hľadisku aj hlavný rozprávač Ján Lukšo, ktorý o štyri dni na to oslávil deväťdesiate prvé narodeniny. Film pred prvým premietaním pokrstili kvapkami pravej hornosúčanskej slivovice.
Príbehy nesmú zapadnúť prachom
Do svojich trinástich rokov býval Milan Vrba na starom mlyne, pri ktorom bola aj píla. Tam chodili mlieť múku, alebo rezať drevo ľudia z dediny a z kopaníc, ktorých rád počúval, keď spomínali na dedinu z ich mladosti.
„Ako malý chlapec som bol vďačný poslucháč aj pri driapačkách peria, kde staré babky rozprávali zážitky o tom, ako sa kedysi žilo. Horná Súča je pre mňa zlatá krajina našich predkov. Milujem príbehy, ktoré obsahujú tajomstvá," hovorí Vrba.
Na natáčanie filmových dokumentov využíva svoj voľný čas. „Filmy týkajúce sa histórie obce mi v mojom rodisku vždy chýbali. Zachytávanie najstarších ľudí, či starých zvykov na filmový pás sa priamo stotožňuje s časťou mojej životnej filozofie. Myslím si, že inak by mnohé skutočnosti zapadli prachom zabudnutia."
Trinásť filmov pre svoju obec
Milan Vrba doteraz nakrútil 13 celovečerných dokumentárnych filmov. Štyri z nich rozprávajú o starých hájovniach, ďalšie sa volajú Keď udelili marš..., Bibišie, Košíkar z Osady u Macharov, Závrská, Krásny dub, Vlčí vrch, Spomienky a Rodinné puto.
Tento rok sa chystá ešte dorobiť film Trnávka. Svoje filmy po dokončení dedinčanom premieta každoročne v letnom kine. „Hornosúčania vravia, že moje dokumenty majú radi, lebo im pomáhajú dostať sa do minulosti," hovorí filmár. Starých domov, ktoré spĺňajú jeho predstavu k nakrúcaniu scén v interiéroch sa v Súči nachádza už veľmi málo. Rád má aj prírodnú scenériu a nádherné miesta súčanskej doliny, ktoré podľa neho majú v sebe charizmu.
„Pokiaľ sa mi bude dať, budem naďalej s kamerou zachytávať staré zvyky, starých ľudí, či staré domy, aby sa mali ľudia počas letného kina na čo pozerať. Táto moja záľuba je dosť náročná na čas, ale musím povedať, že sú to príjemné starosti."
