Prácu legendárneho novomestského divadelného herca a režiséra Stanislava Kríža ocenili 46 rokov po jeho úmrtí najvýznamnejším ochotníckym divadelným ocenením. Nositeľom Medaily Daniela Gabriela Licharda inmemoriamsa stal 27. augusta.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Do stoštyridsaťročnej histórie novomestského ochotníckeho divadla sa Stanislav Kríž zapísal zlatými písmenami. Divadelné dosky opustil navždy po ťažkej chorobe už vo veku 59 rokov v roku 1964 a významné ocenenie prevzal jeho vnuk Vladislav Kríž ml. Stalo sa tak počas 88. ročníka divadelného festivalu Scénická žatva v Martine.
Stanislav Kríž bol pán režisér a herec
S menom divadelnej stálice sú spojené desiatky stvárnených postáv a režijných počinov. „Svoju divadelnú dráhu začal písať už v roku 1925. Od začiatku sa zapojil do práce ako herec. Mal podiel na úspechoch súboru nielen vo svojom regióne," zaspomínal si súčasný režisér súboru Javorina Štefan Psotný.
Na 9. ročníku celoslovenskej divadelnej súťaže v Turčianskom Sv. Martine získal Krúžok divadelných ochotníkov Jozefa Hollého pod režijnou taktovkou Stanislava Kríža 1. miesto a získal Memoriál slovenského divadelného ochotníctva na rok 1933. „Bol to výnimočný herec a režisér, ktorý sa týmto úspechom v roku 1933 zaslúžil o jeden z najvýraznejších počinov novomestského divadla. Najväčší úspech získal réžiou drámy Zlatý močiar od Kvetoslava Urbanoviča," potvrdila divadelná historička a režisérka Mária Kubovicová z Nového Mesta nad Váhom.
Stanislav Kríž sa stal tretím novomestským divadelníkom v histórii, ktorý významnú cenu získal. Nasledoval tak režiséra Štefana Psotného a herečku a režisérku Boženu AbrhámovúHollú, matku českého herca Josefa Abrháma.
Ocenený herec mal rád obtiažne úlohy
Stanislav Kríž vyhľadával náročné divadelné hry. V roku 1945 režíroval Čapkovu Bielu nemoc, dokonale zvládol aj Barčovu drámu Matka a Miloša Mareka si zahral v Medekovom kuse Srdce a vojna. „Žiaľ, herecký súputnici, ktorých viedol a s ktorými exceloval na javisku, už tiež nežijú," povedal Psotný. Kríž nepohrdol ani veseloherným žánrom a režijne sa blysol aj Ženským zákonom, Mastným hrncom, či hereckými úlohami v Urbánkovom Škriatkovi a obľúbenej hre To neznáte Hadimršku. Lichardovu medailu za celoživotný výrazný podiel na rozvoji a šírení umeleckých kvalít v oblasti ochotníckeho divadla v miestnych a celoslovenských podmienkach prevzal jeho vnuk Vladislav.
„Atmosféra odovzdávania cien bola krásna a sprevádzala ju nádherná slovenčina moderátorky. Žiaľ, môj manžel Vladko a zároveň syn Stanislava Kríža, ktorý sa na prebratie ceny za svojho otca veľmi tešil, sa už tejto ceremónie nedožil. Náhle v júli zomrel," povedala nevesta oceneného divadelníka Zdena Krížová.
Uznávaný herec a režisér sa na javisku objavil posledný raz v roku 1948. Postavou vinohradníka Alexandra Filimona v hre Viktora Eftimia Človek, ktorý videl smrť, ukončil svoju bohatú činnosť. Vo svojom civilnom živote bol účtovníkom, po znárodnení pracoval isté obdobie ako robotník.
Divadelné pocty pre ochotníkov z Nového Mesta
Novomestskí divadelníci stáli vo svojej stoštyridsaťročnej histórii vždy na vrchole umeleckého diania vo svete ochotníkov. Aj preto si zo slávnostného ceremoniálu odniesli aj ďalšie ceny. Pocty generálneho riaditeľa Národného osvetového centra dostali ďalší štyria z nich.
Herec Ján Kincel (63) ju získal za dlhoročnú aktívnu činnosť v ochotníckom dianí a šírenie kultúrnych hodnôt. Režisérka Mária Kubovicová (51) a herečka Anna Kubánová (78) dostali toto ocenenenie za dlhoročnú aktívnu divadelnú činnosť a za výrazný podiel na rozvoji a šírení umeleckých hodnôt na Slovensku i medzi zahraničnými Slovákmi v Srbsku. Divadelnú poctu za dlhoročnú činnosť v ochotníckom a bábkovom divadle získal aj Ľubomír Malec (63).
