Na Považský hrad sa jeho návštevník dostane veľmi jednoducho. Ak putujete do týchto končín autom, je potrebné v smere od Trenčína na hlavnej križovatke odbočiť doľava, prejsť cez most ponad rieku Váh a smerovať rovno až do obce Považské Podhradie. Pri miestnom kostole je možné auto zaparkovať a vydať sa po žltej trase na hrad, ktorý celý čas budete mať nad hlavami.
Výstup netrvá dlho a celý čas idete pod korunami stromov. Stúpanie začína pri Kostole svätého Ladislava. Pokračuje okolo jednoposchodového menšieho kaštieľa s viacerými vežičkami, vsadeného do úbočia hradného vrchu. Ten je postavený v duchu renesancie. Druhý, väčší rokokový kaštieľ sa nachádza na juhovýchodnej strane blízko umelého koryta Váhu. Pôvodne údajne patril rodine Balašovcov. Starší z nich pochádza z roku 1631 a novší z roku 1676.
V parku rástol „svätojánsky chlieb"
Pri jednom z týchto kaštieľov sa nachádzal pôvodne veľký anglický park. Do dnešnej doby však z neho nezostalo skoro nič. Rástol v ňom zvláštny strom nazývaný Gledíčia trojtŕňová. Dorastá výšky 30 metrov a pochádza zo Severnej Ameriky. Rastú na ňom dlhé červenohnedé struky, ktoré sa pri dozretí špirálovite stáčajú. Nazývajú sa aj „svätojánskym chlebom". Na konároch mal tento strom trojdielny, až desať centimetrov dlhý tŕň. Na hrade bývalo štyristo ľudí.
Podľa neoverených správ bol hrad postavený v roku 1128 z dreva. Neskôr ho prebudovali na kamenný hrad, ktorý plnil strážnu funkciu. Ďalšie údaje hovoria, že ho postavili v období po tatárskych vpádoch v druhej polovici 13.storočia. Za čias najväčšej slávy hrad obývalo až okolo štyristo ľudí. Dnes sa do hradu dostanete cez bránovú baštu z juhozápadu. Možno tam nájsť aj severné, západné a južné krídlo obytných budov, hradný palác, dve obranné bašty a dve veže.
Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža, pôvodne väznica. Dnes je tu krásny výhľad do doliny Váhu a na protiľahlé kopce Veľký a Malý Manín, ktoré medzi sebou skrývajú prírodný skvost akým je dozaista Manínska tiesňava. Na hrade sa vraj nachádzala aj tajná brána. Cez ňu sa obyvatelia hradu mohli spojiť s okolím, keď bola počas nebezpečenstva bránová bašta zamurovaná. Hrad bol pôvodne trojposchodový a všetky poschodia boli obývateľné. Ako stavebný materiál bol použitý vápenec a pieskovec, ktoré sú v múroch viditeľné dodnes.
Najvýznamnejší majitelia
Patrili k ním napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Ondrej III., Karol I. Róbert z Anjou, Ľudovít I. Veľký, Barbora Celská manželka Žigmunda Luxemburského. Najviac však je Považský hrad spájaný s rodom Podmanických. V roku 1458 hrad daroval kráľ Matej Korvín za vojenské zásluhy Ladislavovi Podmanickému.
Rod Podmanických hrad preslávil v dobrom aj v zlom ponímaní. Za ich vlády bol opravený, lepšie opevnený a dobudovaný. Tienistou stránkou však boli lúpežné počiny bratov Jána a Rafaela, ktorí boli neskôr nazývaní aj ako lúpežní rytieri.
Zažil cisársku armádu i druhú svetovú vojnu
Poslednými majiteľmi hradu boli Balašovci. Po vybudovaní kaštieľa v podhradí sa však z hradu odsťahovali a hrad začal chátrať. Koncom 17. storočia hrad dobyla cisárska armáda a na príkaz Leopolda I. ho v roku 1698 zničili.
Hrad neskôr utrpel ďalšie rany v podobe bombardovania počas druhej svetovej vojny, ale najmä ťažbou kameňa v miestnom kameňolome. Od roku 2008 sa o hrad stará Združenie hradu Bystrica a mesto Považská Bystrica, ktoré je jeho súčasným majiteľom.
Autor: sacr, mis
