LUBINA. Pri príležitosti osláv 66. výročia Slovenského národného povstania na vrchu Roh ocenili Pamätnou medailou ministra obrany prvého stupňa Štefana Mikláneka, veterána zahraničného odboja. Pamätnú ministerskú medailu tretieho stupňa odovzdal minister obrany Ľubomír Galko aj Jánovi Rúbaninskému, účastníkovi SNP a domáceho odboja.
Štefan Miklánek pomáhal brániť britské pobrežie
Štefan Miklánek (88), rodák z Dolného Srnia, bol členom Československej divízie vo Francúzsku a účastníkom invázie spojeneckých vojsk do Normandie. Bojoval v československom odboji v útvare v Anglicku, ktorý bránil britské pobrežie. Seržant Miklánek sa vo zväzku 21. armádnej skupiny generála Montgomeryho vylodil vo funkcii radistu päťčlenného britského tanku Cromwell v júni 1944 v Normandii. Tu prežil bojové peklo, za ktoré mu francúzsky prezident udelil Rad čestnej légie i Rytiersky rad.
„My sme boli nasadení vtedy, keď už front krachoval. Nemci prerazili francúzske línie pri Sedane a vtedy nás poslali na front. Francúzska armáda bola už v rozklade. Naši velitelia pamätali aj na tento prípad. Nasmerovali nás k Stredozemnému moru, kde sme sa nalodili na lode pod britským velením," vrátil sa do dávnej minulosti Miklánek.
Ten sa počas druhej svetovej vojny rozprával aj s anglickou kráľovnou Alžbetou a o päťdesiat rokov neskôr ho prijala aj kráľovná Alžbeta II.
Ján Rúbaninský bol Uhrovou bojovou spojkou
Lubinský rodák Ján Rúbaninský (90) sa zúčastnil SNP od jeho začiatku. Pôsobil v II. Stalinovej brigáde a dnes je jedným z posledných žijúcich členov skupiny Miloša Uhra. Rúbaninský bol spojkou v bojových akciách a pomáhal zásobovať partizánsku jednotku potravinami.
„V Novom Meste nad Váhom ma vo februári 1945 zatklo gestapo a odvlieklo do koncentračného tábora v Keiserstinburgu. Tu ma väznili spolu s ruskými, francúzskymi, poľskými i gréckymi väzňami," spomínal Rúbaninský. Podľa jeho slov bol hlad uväznených taký veľký, že spor vznikol aj o náhodne objaveného slimáka. Ľudia v tábore zomierali od úplného vyčerpania. Vo svojich spomienkach často pripomína vojnové tragédie.
Nemci ich skupinu prepadli v noci a asi pol tuctu z nich sa nepodarilo prebiť z obkľúčenia. Fašisti ich postavili do radu a dodnes nezabúda na chvíle, keď sa pozeral do hlavní pušiek, ktoré ho mali za malý okamih zabiť. Po bitkách počas výsluchov v Novom Meste ho napokon odvliekli za hranice vlasti, kde sa z deväťdesiat kilogramov vážiaceho muža stala štyridsaťpäťkilogramová chátrajúca ľudská schránka bojujúca o holý život.
Miloš Uher založil silnú partizánsku skupinu
Ľud pod Javorinou sa nikdy nepoddal fašistickému jarmu. Krátko po vyhlásení SNP v Banskej Bystrici, 29. augusta 1944 zorganizoval rodák z Lubiny Miloš Uher veľmi silnú partizánsku jednotku, ktorá bola zbraňami zásobovaná z Nového Mesta nad Váhom. „Jej úlohou bola záškodnícka protifašistická činnosť. Darilo sa im vyhadzovať mosty a trate. Snažili sa najmä, aby sa Nemci neuchytili na úpätí Bielych Karpát," povedal starosta Lubiny Milan Ostrovský.
Na slávnostnom kladení vencov sa už nemohol zúčastniť legendárny partizánsky veliteľ generál Jozef Brunovský, ktorému to neumožnil jeho vek i zdravotný stav. Blízky pomocník Miloša Uhra František Bím žije dnes vo švajčiarskom Zürichu.
„Po roku 1948 si odsedel pätnásť rokov v Leopoldove. Jeho zdravotný stav už nie je tiež taký, aby sa osláv v Lubine mohol osobne zúčastniť," dodal starosta. Minister obrany Ľubomír Galko vyjadril hrdosť na osemnásťtisíc partizánov a šesťdesiattisíc vojakov armády, ktorí pomohli likvidovať fašistické besnenie.
