Encyklopédiou humoru a smiechu v porevolučných rokoch 1990-1992 sa stala knižná novinka kálnického rodáka Milana Stana (61) Kocúrkovo a jeho príbeh.
KÁLNICA. Stovky vtipov a anekdôt, množstvo karikatúr a ilustrácií pochádza od mnohých autorov z rôznych období. Autor sľubuje čitateľom ďalšie pokračovania, a tak by sa toto rozsiahle dielo mohlo stať kronikou slovenského humoru po roku 1989.
Satirická ihla Milana Stana zvykne bodnúť aj do politikov. Aj v jeho najnovšej knižke si to mnohí z nich odniesli bez rozdielu straníckej príslušnosti či historického začlenenia. Na humoristickej muške sa ocitli z minulosti oprášení Brežnev, Husák, Stalin i Lenin, ale i tí najnovší. Klaus, Mečiar, Havel, či Mikloško. „Politické karikatúry som robil už i za socializmu v rokoch 1968-1969. Skončilo to pre mňa väzením a hrozila mi niekoľkoročná väzba. Išlo o urážky predstaviteľov Sovietskeho zväzu, komunistickej strany i Varšavskej zmluvy," prezradil Stano.
Slobodný pohľad karikaturistu dokázal tesne po revolúcii „rozhádzať" aj predstaviteľov Verejnosti proti násiliu a policajný vyšetrovateľ ho predvolal až na výsluch do Bratislavy. „To ma nahnevalo a žiadal som, aby uviedol do zápisnice, že protestujem proti tomu, aby som bol vyšetrovaný za politickú karikatúru a aby mi povedal, či neplatí podľa ústavy sloboda prejavu," hnevá sa aj po rokoch rodák z Kálnice.
Vyšetrovateľ sa zľakol, vytrhol mu pozvánku na výsluch s jeho menom i číslom kancelárie a incident radšej rýchlo uzavrel. Politickým karikatúram sa nevyhli ani jeho priatelia politici. „Nad niektorými krútili hlavou, nad inými sa zasmiali," priznal Stano.
Kanadský farár si vyberá anekdoty do kázní
V „encyklopédii stanovského humoru" nechýba dokonca návod na písanie i prednes dobrých vtipov. Profesionalita nášho karikaturistu zaujala aj farára z ďalekého zámoria. „Písal mi farár z Kanady, že do svojich kázní si vyberá anekdoty z mojej dielne. Nie tie šteklivé erotické, ale náboženské i filozofické," usmial sa Stano, ktorý má rád aj anekdoty s hĺbkou a silnou myšlienkou. Autor však potvrdil, že humor rôznych národov sa iba ťažko prekladá.
Podľa humoristu je prakticky nemožné prekladať vtipy založené na slovných hračkách. „Čo je smiešne Rusovi, Francúz nepochopí a to, na čom sa smeje Angličan, nám príde suché," vysvetlil Stano. Vtipy o policajtoch, blondínkach, hlupákoch či štipľavej erotike však bodujú všade. Milan Stano nemá o ne núdzu.
Jeho tvorivá aktivita sa zdá nevyčerpateľná a pomocnú ruku v jeho pracovných aktivitách mu vždy podávali aj mnohí spolupracovníci z nášho regiónu.
Kniha je aj znamenitým historickým dokumentom
Publikácia obsahuje okrem množstva kreslených vtipov i textových anekdôt a fotografií aj dokumenty historickej hodnoty. Milan Stano v nich detailne zmapoval dejiny humoru na Slovensku.
„História našej karikatúry je dlhá a tvorcovia svoje práce uverejňovali v humoristicko satirických časopisoch už od roku 1961," prezrádza Stano. V Černokňažníkovi pred takmer 150 rokmi publikovali kresby aj Mikolášovi Alešovi, populárne boli i časopisy Rarášek a Ježibaba z konca 19. storočia. Obrovský rozmach nastal po roku 1918, keď na Slovensku vychádzalo vyše dvadsať časopisov s humoristickou tematikou, z nich Kocúr s kresbami Janka Alexyho vydržal až do roku 1945.
„Krátko po vojne bol za karikatúru Gottwalda zhabaný celý náklad časopisu Šidlo a po februári 1948 jeho vydávanie zastavili a začal sa vydávať časopis Roháč," upozorňuje autor.
Po roku 1990 sa Milan Stano so svojím Kocúrkovom priradil k vydavateľským legendám, akými bol Viliam Paulíny Tóth, Pavol Halaša i spisovateľ Ján Hrušovský. Knihou Kocúrkovo a jeho príbeh vtiahol čitateľov do života vybájeného malomeštiackeho mestečka, ktorého obyvatelia sú nositeľmi prevrátených názorov na celý život. Na mape ho nenájdeme, ale jeho prekrútené hodnoty vstupujú do našich dní aj v súčasnosti.
