Doma v Trenčíne ich pozná každý aj vďaka historickým a hradným slávnostiam, ktoré každoročne organizujú.
TRENČÍN. Na nádvorí Trenčianskeho hradu sa stretli dvaja ľudia a vymenili si pár viet. „Máte tu jeden z najkrajších hradov v strednej Európe," povedal šermiarsky majster Peter Koza. „Áno, nádherná panoráma mesta, všakže," odpovedalmu vtedajší kastelán horného hradu Miloš Slemenský. „Taká dominanta by si zaslúžila mať vlastných šermiarov, aby to tu trochu žilo," dodal majster šermu.
Skupina historického šermu Wagus vznikla 1. mája 1990, keď zakladatelia skupiny Miloš Slemenský, Mišo Kňažek a Rado Lehocký predviedli na Trenčianskom hrade svoje umenie v narábaní chladnými zbraňami. Vtedy ešte nešlo o žiadne profesionálne šermovanie, dôležitejšie bolo nadšenie, ktoré títo traja mladí muži v sebe mali.
Ďalšou postavou, ktorá sa krátko na to objavila a výrazne ovplyvnila dianie a tvár skupiny, bol Jozef Gaál, prezývaný Fono. „Naučil nás šermovať a ďalšie školy, ktoré sa robili vo Waguse, stavali na jeho šermiarskom umení," spomína Miloš Slemo Slemenský.
Rok 1991 priniesol nočné prehliadky na hrade. „Bol to nápad Janka Gajdošíka a Wagus bol prvý, ktorý takéto niečo na Slovensku začal robiť," hovorí súčasný vedúci Wagusu Laco Sekerka. Ďalšia tradícia, ktorá trvá dodnes, sú hradné slávnosti. V roku 1992 bol ich nultý ročník. Išlo o prvé väčšie podujatie v réžii Wagusu.
Wagus, Leukaristos a Hefaistos
Prvým vystúpením Wagusu mimo Trenčína na hrade Buchlov sa začal klasický život skupiny historického šermu. Prišli ďalšie pozvánky na účinkovanie a veľa cestovania. Skupina sa zúčastnila na prvej bitke na hrade Korlátko.
Gotickú sekciu skupiny viedol Laco Lamačka, tá sa po vystúpení na hrade Buchlov oddelila a vytvorila skupinu Hefaistos. V nej pôsobili aj Miňo Zverbík a Helka Šumberová-Leklová, ktorí neskôr prestúpili do Wagusu.
V Trenčíne pôsobila začiatkom 90-tych rokov aj skupina historického šermu Leukaristos pod taktovkou Slema. Zameriavala sa na dobu baroka. V nej sa začala šermiarska éra Laca Sekerku, Paľa Rolníka a Riša Lekla -Goga. Aj oni sa neskôr stali členmi skupiny Wagus.
Zlatá éra
„Rok 1993 bol plný nových a významných vecí, ktoré nás posúvali na vyššiu úroveň," hovorí Rado Lehocký. „Dušan Tadlánek sa vybral do Viedne. Trvalo mu to dosť dlho, lebo išiel na bicykli, ale vybavil tam pre skupinu filmovačku."
Na prvom ročníku hradných slávností hrala skupina prvý väčší kus s názvom Vtedy. Zvládli takmer hodinové vystúpenie na slávnostiach v Dubnici nad Váhom v počte iba piati chalani a tri dievčatá. Na jeseň začali jazdiť na koňoch a natočili vlastný film, ktorý získal ocenenie na súťaži amatérskych filmov.
Filmy Dračie srdce, Peacemaker a ďalšie
Začiatok roku 1994 priniesol Wagusu prvé zahraničné vystúpenie vo Viedni, kde dokonca spievali a tancovali. Nasledovalo druhé zahraničné vystúpenie v Taliansku a film Dračie srdce. Vedenie skupiny prevzal Rado Lehocký, ktorý priviedol do skupiny Laca Sekerku a naspäť Slema.
V ďalšom roku pripravili vystúpenie Rómeo a Júlia - ako to bolo v skutočnosti. Hralo sa v rôznych jazykoch ďalších deväť rokov. Vtedy vznikol aj legendárny Zajo-pomstiteľ. To už v skupine pracovali Miloš Križan, Maťo Katynger, Dušan Jurčacko, Evina a Dandy Divílkové. Oživenie kaskadérskej práce na filmoch sa datuje do roku 1996. Ľuba Ježíková a Dušan Jurčacko boli vybraní pre film Peacemaker, Ľuba ako dablérka Nicol Kidman, ostatní pracovali na filmoch Kull dobyvateľ a Vták ohnivák.
Začiatky rytierskych turnajov na koňoch
S koňmi začali pracovať v Motešiciach a v roku 1998 sa presunuli do Kočoviec. Významnú zásluhu na jazdeckom pokroku skupiny mal Róbert Potočný. Práve u neho v Kočovciach sa začali prvé konkrétne podoby rytierskeho turnaja.
V tomto období vznikol i ohňový program. Wagus pracoval na ďalších filmoch Cárov emisár, Dračie srdce 2, Prstene pre dámu. Medzi členov skupiny pribudli Cifka - Jana Chlebanová, Karol Homola, Jožo Snopek, Rasťo Chleban, Rea-Sylvia Nagyová. Skupina sa venovala výuke talianskej školy šermu, teda obdobiu baroka.
V roku 1999 sa presťahovali s koňmi do Záblatia. Tam vybudovali drevené kolbisko a stajňu pre kone. Vznikli nové programy ako Rytierske hry, Western-šou, či Rozprávkový les.
Cena za kaskadérske výkony
Desiate výročie skupina oslávila niekoľkými charitatívnymi akciami v Záblatí a na hrade. Pokračovali v nočných prehliadkach a hradných slávnostiach, pribudol ďalší šikovný člen Paľo Ježík Čert. V roku 2001 prišiel film z obdobia 2. svetovej vojny Povstanie.
Namiesto šermovania lietali pri výbuchoch granátov a padali z menších či väčších výšok pod paľbou guliek. Laco Sekerka robil dabléra Donaldovi Sutterlandovi. Film dostal cenu EMI práve za kaskadérske výkony. Po nábore do skupiny pribudli Ivanka Borotová, Monika Gurínová, Jano Arbet a Martin Michna. Lasky sa nadchol nemeckou školou šermu a noví členovia sa začali orientovať na renesanciu.
Wagus na roztrhanie
V roku 2002 sa do Trenčína vrátil Dušan Tadlánek a začal na hrade predvádzať Rytiersky turnaj na koňoch, do ktorého zapájal aj wagusákov. O rok nato Zajo, Rado a Gogo odišli s jeho skupinou do zahraničia. „Na konci roku sme sa zúčastnili natáčania filmu Jánošík, v ktorom Slemo získal hereckú úlohu - bol jedným z dvanástich členov Jánošíkovej družiny. Rado bol zasa ako jediný zo skupiny vybraný na film Tristan a Izolda, ktorý sa natáčal v Prahe," spomína Laco Sekerka.
„Rok 2004 začal odchodom Rada na polročné natáčanie filmu Kráľovstvo nebeské do Maroka. Je o druhej krížovej výprave a dobití Jeruzalema. Zmenili sme koncepciu nočných prehliadok a po prvý raz celý program robili s originálnou hudbou Mira Ďuriša. Záver leta sme si spestrili prácou na ruskom filme Vlkodav."
Ostatná päťročnica
Niektorým členom učarovala zbraň vo Waguse nepoužívaná a začali výcvik šermu šabľou. V roku 2006 sa začali písať dejiny Trenčianskych historických slávností. O rok neskôr Wagus otvoril na hrade dobový tábor, ktorý odvtedy funguje každoročne od mája do augusta. Okrem dobovej kuchyne je v ňom strelnica palných zbraní a lukov, kováčska vyhňa a hrnčiarsky kruh.
V hodnotení kultúrnych podujatí organizovaných v Trenčianskom kraji sa v roku 2008 umiestnila skupina Wagus na druhom mieste. Po dvoch rokoch tréningov a školení do svojej ponuky zaradili stredoveké, renesančné, dvorské i ľudové tance. Sú reprodukciou originálnych zápisov starých tanečných majstrov.
V roku svojho 20. výročia začali vo Waguse trénovať aj barokové tance. Muži si nechali ušiť kostýmy z obdobia vrcholného baroka, nakúpili parochne a klobúky a do repertoáru pribudol francúzsky šerm s ľahkými barokovými kordmi.
