MYJAVA. Pestovaniu čerešní, červených ríbezlí, malín, sliviek a marhúľ sa venuje myjavská spoločnosť Ovosad. Ako povedal jej konateľ Břetislav Říha, výkyvy počasia sa podpísali na kvalite i vzhľade ovocia. Sto percentné poškodenie uviedol u marhúľ a malín, na 95 percent mali poškodené čerešne, na 70 červené ríbezle a u sliviek odhadujú znehodnotenie na polovici úrody.
Ďalší myjavský pestovateľ Ekotrend má vo svojom sade ekologického hospodárenia iba jablká. „Počasie zatiaľ u nás úrodu až tak neovplyvnilo, oproti minulým rokom bola menšia násada jabĺk," povedal obchodný riaditeľ spoločnosti Dušan Janovíček.
Odhadol, že ak neprídu zlé poveternostné podmienky, úroda jabĺk by mala u nich byť 80 až 90 percent z dlhodobého priemeru. Marhule, broskyne a jablká pestuje Poľnohospodárske družstvo Čachtice. „Celú výmeru sadov nám poškodil už v máji ľadovec," povedal podpredseda družstva Jozef Čarada. „Bolo to také zdrvujúce, že ovocie, ktoré sa nám urodilo, je znehodnotené."
Chuť ovocia nie je zlá
Ako ďalej povedal, nie všetko ovocie zhnilo. To, čo zostalo na stromoch, ponúkajú v samozbere. „Púšťame ľudí do sadu, nech si vyberú z ovocia, čo sa im páči. Keď ho ochutnajú a zistia, že nie je zlé, kúpia si ho a lacnejšie ako inde." Ovocie z poľnohospodárskeho družstva putuje troma cestami. Prvou je rokmi osvedčený samozber, v súčasnosti funguje na broskyniach. Druhou je družstevná predajňa v Čachticiach a treťou distribúcia do obchodov cez združenie pestovateľov.
Z myjavského Ovosadu dodávajú čerstvé ovocie predovšetkým do obchodov. „Na ďalšie spracovanie ovocie nedodávame, lebo takýchto spracovateľov je na Slovensku málo," povedal konateľ spoločnosti. Jablká z Ekotrendu Myjava idú do muštární a asi desať percent z úrody si spoločnosť spracováva sama sušením na plátky. Keďže zatiaľ starosti s úrodou nemajú, nepredpokladajú, že by sa cena výrobkov z ich jabĺk mala oproti minulosti zvyšovať.
Destilátu zlý dizajn nevadí
V Bošáckej pestovateľskej pálenici tiež pocítili vrtochy počasia. „Teraz pálime marhule, višne a čerešne," povedal Mirko Kaššovic. „Málo bolo čerešní a čo sa týka marhúľ, sezóna bola veľmi slabá, tých bolo menej asi o tri štvrtiny."
Jabĺk je podľa neho v regióne dosť, aj keď nevyzerajú veľmi pekne. „Môžu mať po ľadovci rôzne fliačiky, do destilátu to nevadí, tam sa na dizajn nehľadí, dôležitá je kvalita zrelosti." Po jablkách by mali prísť v pálenici na rad slivky a tých je podľa Kaššovica v ich mikroregióne konečne dosť. „Asi štyri roky nebolo sliviek, no tento rok už poriadne zarodili. Ak nepríde mizerné počasie, že by nám to spadlo ľadovcom alebo víchricou, tak to bude výborné, lebo už je hlad za slivovicou," povedal.
