Obdivovatelia koní mali v sobotu 24. júla na výber. Mohli ísť do Trenčianskej Turnej na Furmanské preteky alebo do Omšenia na Western.
OMŠENIE/ TRENČIANSKA TURNÁ. Viac divákov, jazdcov a minimálne dvakrát viac koní ako po minulé roky prišlo na piaty ročník súťaže vo westernovom jazdení v sobotu 24. júla.
„Počasie bolo pred rokom krajšie. Nad Omšením sa prehnali dve búrky, ale ľudia prišli," povedal organizátor Vlado Mihalovič z Jazdeckého klubu Žihľavník.
Western znamená slobodu a voľnosť
Súťažilo sa v drezúrnych a rýchlostných disciplínach. Kone prišli od Trnavy, Komárna i Rimavskej Soboty. Na kolbisko ich pri slávnostnom nástupe vycválalo päťdesiat.
„Prvý ročník sme robili v malom, ale s veľkým nadšením, dnes ma prekvapilo, z akej diaľky prišli," hovorí spoluorganizátor pretekov Peter Dobeš z ranča Šťastná trinástka v Ľuborči. Pre western sa nadchol už pri pobyte v Amerike, kde sa stretol s kovbojmi.
„Páči sa mi ich štýl života, ako fungujú, veľa toho prežili, ale hlavne sú slobodní a voľní."
Western, to je dialóg s koňom bez násilia, s radosťou a voľnosťou. Preto sa mu vo voľnom čase venujú aj Lucia s Džudy z Chrisovho ranča.
Lucia Kordíková hovorí, že western je väčšia pohoda ako parkúr. „Sedlo je pohodlné ako kreslo. Parkúrové jazdenie je komorné, tam sú samí pracháči, ktorí prídu vozíkom, odjazdia si, odídu vozíkom, my sem ideme šesť až sedem hodín na koňoch z Chocholnej. Nemusíme vyhrať, ideme si len zajazdiť, skúsime vyhrať nejakú stužku a zajtra domov ďalších šesť hodín."
Western, to je aj oblečenie, westernová kravata, klobúk, košeľa, rifle, špeciálne nohavice a čižmy. Najmä však iný prístup ku koňom, jemnejšie zaobchádzanie, žiadne bičíky. „Je pravda, že koňa treba niekedy pokarhať, ale iným spôsobom, a určite nie medzi ľuďmi na pretekoch," hovorí Džudy Janeková.
Na Chrisovom ranči v Chocholnej sa špecializujú na westernové jazdenie. Niet divu, že Šampiónom pretekov sa stáva jeho majiteľ Pavol Chorvát. Vyrába sedlá a popri tom jazdí western. „Páči sa mi tento štýl jazdenia, je o uvoľnenosti a ovládaní koňa sedom, pretože kovboji mali v rukách laso," hovorí. Na ranči majú jedenásť koní a western trénujú aj s mládežou.
Kam sa nedostane traktor, musí kôň
V ten istý deň sa v Trenčianskej Turnej konal siedmy ročník medzinárodných furmanských pretekov. Trinásť párov ťažných koní sa spolu s furmanmi snažilo ukázať divákom, v čom spočíva ich práca v lese. Jaroslav Slezáček, riaditeľ súťaže, si podujatie pred rokmi vymyslel. „Dnes je z toho dedinská tradícia, ktorú vo veľkej miere podporuje obec," povedal.
Kone z blízkej Chocholnej, ale aj zo vzdialenejšieho Golianova, z Budmeríc, či poľskej Javorzinky v niekoľkých disciplínach predviedli, čo dokážu, ak ich opraty má v rukách skúsený furman. „Musí byť zručný a o koňoch vedieť všetko," povedal riaditeľ pretekov. „V slalome kone zapriahnuté vo voze, museli prejsť cez most, zúžený priestor, cúvať, točiť sa doľava, doprava a popri tom ísť veľmi presne. Dráha bola lemovaná cestárskymi kužeľmi s loptičkou na vrchu, stačí drgnúť, a keď spadne, rátajú sa trestné body."
V záverečnej disciplíne súťažili v ťažkom ťahu. Na trase dlhej štyridsať metrov utiahol víťaz necelých tritisíc kilogramov.
Furmani nielen súťažia, ale aj sa tým živia
V porovnaní s westernovými pretekmi, na furmanských ide viac o to, aby furmani predviedli, čo bežne robia pri práci v lese. Takmer všetci sa tým živia. „Je to iný štýl, iné kone, naše majú okolo osemsto kilogramov, westernové takmer o polovicu menej," povedal.
O prácu furmana bol kedysi väčší záujem. Podľa Slezáčka je platená stále menej, je ťažká a často nebezpečná. „Za čo bolo vlani dvesto korún, teraz vám povedia stopäťdesiat alebo ešte menej, musí vás to baviť," povedal.
Furmani sú živnostníci, ich služby využívajú štátne lesy, urbárske spoločnosti, lesné družstvá a súkromné majetky. Tam, kde sa traktor do terénu nedostane, ťahá drevo kôň. Najviac roboty majú od septembra do apríla, keď sa robia v lesoch rubné ťažby.
