HALUZICE. Kamenné múry haluzického kostola, ktorý postavili okolo roku 1240 pritiahli hudobníkov, výtvarníkov i protagonistov dramatického umenia. Festival Haluzické múz(r)y odštartoval 17. júla interaktívno hudobno-dramatickým predstavením Dotyky, ktoré bolo spracované na základe motívu rozprávky Barbie a tri mušketrierky. Pútavé pásmo bolo určené mladým rodinám s deťmi.
Nedeľa patrila hudbe a výtvarnému umeniu
Aj keď priestory zrúcaniny opevneného kostolíka dobyl ako prvý Matúš Čák Trenčiansky, patria dnes jeho priestory najmä umelcom a priaznivcom zaujímavej tvorby. Druhý festivalový deň 18. júla sa v svetle horiacich fakieľ rozozneli nástroje známej novomestskej dychovej formácie Junior Brass Quintet. „Úžasný pocit. Hrať na takomto mieste je neopakovateľná záležitosť," pochvaľoval si atmosféru trubkár Slavomír Ježko z JBQ.
Takmer osemsto rokov staré múry sa vyznačujú skvelou akustikou pripomínajúcou nahrávacie štúdio.
Podľa Ježka je to výhoda prírodného materiálu. „Tu nie je nič ani obhodené, je to čistý kameň a trochu malty. Akustika je perfektná napriek tomu, že kostol nemá strechu. Keby ju mal, možno by ten zvuk už taký dobrý nebol," prezradil hudobník. Čarovnú atmosféru dotvárala výstava dvadsiatky obrazov trenčianskeho maliara a grafika Juraja Oravca (54) plná imaginárnych súvislostí vesmíru, magických morských hlbín i prepojenia animálneho sveta s ľudským.
Ako povedala organizátorka festivalu Mária Volárová, pôvodne plánovali expozíciu veľkoformátových plátien Oravca dosahujúcich až plochu šesť metrov štvorcových. Tú však zmarila nepriaznivá predpoveď počasia. Veľké plátna nahradil výber formátovo menších obrazov, s ktorými sa pohrával vetrík. Zavesené boli totiž priamo na kamenných stenách kostola, ktorý bol neskôr upravený aj v gotickom a renesančnom slohu.
Hrá v nezmenenom zložení jedenásť rokov
Vo vyše dvojhodinovom hudobnovýtvarnom projekte odzneli v dychovom prevedení skladby od renesancie až po jazzovú súčasnosť. Nechýbal ani Triumfálny pochod zo svetoznámej Aidy, či časť z Orfea v podsvetí od Jacquesa Offenbacha.
Robertsovo Ragtime a slávne sinatrovské My Way vyvolávali v netradičnom aranžmá príjemné zimomriavky. „Prvý koncert sme mali už v roku 1999. Dodnes hráme v pôvodnej zostave. Roman Koza na lesný roh, Patrik Skurák na trombón, Ivan Kováčik na tubu, Marián Vlado na trúbku a päticu uzatváram ja," povedal Ježko. Mužský kvintet má niekedy problém dohodnúť sa na koncertnom repertoáre. Piati hudobníci sú však schopní zvládnuť skladby pre celý orchester. „To je fakt, akurát, že si vôbec nemáme čas oddýchnuť," usmial sa trubkár.
Do chrámových vystúpení kvintet rád zaraďuje aj spirituály, blízky vzťah majú k histórii trubačov. Mnohí z nich dobre hrali, cez fanfáry sa dostali k tvorbe, ktorá prežila dodnes. Junior Brass Quintet nezabudol počas haluzického koncertu ani na nich. Trubači však mali aj mnohé výhody. „Byt mu platilo mesto, dostal drevo alebo uhlie na kúrenie. Ušlo sa im aj víno a obilie," usmial sa na záver Slavomír Ježko.
Haluzické múz(r)y budú v auguste pokračovať
Návštevníci a priaznivci umenia, ktorých organizátori privítali pri vstupe na koncert dúškom dobrého vína, sa môžu tešiť na pokračovanie festivalu 15. augusta.
„V Haluzickom kostole sa opäť bude koncertovať. Počas záverečného podujatia festivalu bude oživený dnes už takmer zabudnutý hudobný nástroj -harmónium. Súčasťou koncertu bude stretnutie s trenčianskym spisovateľom Rudolfom Dobiášom," informovala Volárová.
