Jubilejný desiaty ročník divadelného festivalu sa počas tohto leta rozšíri aj do Trenčína. Pod holým nebom sa na Mierovom námestí 2. a 3. augusta odohrá príbeh Antonia a Kleopatry.
TRENČÍN. Festival ako divadelnú prehliadku najlepších shakespearovských hier vymyslel slovenský herec Marián Zednikovič. Po jeho predčasnom odchode do hereckého neba festival organizuje jeho manželka Janka Zednikovičová. Na Mierovom námestí uvedú 2. a 3. augusta hru Antonius a Kleopatra. Spýtali sme sa Janky Zednikovičovej na priebeh slávností.
Ako sa stalo, že budú slávnosti aj v Trenčíne?
- Keď sme s nápadom Letných shakespearovských slávností prišli, ani my samy sme si nemysleli, že by sa mohli konať aj niekde inde ako v Bratislave. Nevedeli sme si predstaviť, že to zvládneme zabezpečiť technicky, inscenáciami a že sa stretneme aj s takým záujmom. Nápad posunúť slávnosti do iného mesta bol nášho spoluproducenta Generali Slovensko. Desiaty ročník tak oslávime aj hracím miestom v Trenčíne.
Predstavenie bude na Mierovom námestí, prečo nie na hrade?
- Naša scéna je monumentálna. To je dôvod, prečo nehráme na Trenčianskom hrade - nezmestili by sme sa. Na Mierovom námestí čiastočne využijeme pódium, ktoré tam stojí, na zázemie. Pred to postavíme naše pódium aj so scénou. Verím, že atmosféra bude práve tým otvoreným námestím rovnako príjemná ako v Košiciach.
Prečo ste do Trenčína vybrali práve hru Antonius a Kleopatra?
- Je to jedna z našich najúspešnejších inscenácií. Hráme ju už tretí rok. Neviem, či sa nám ju podarí zopakovať ešte aj na budúci. Preto sme sa rozhodli práve pri prvom ročníku slávností v Trenčíne priniesť Antonia a Kleopatru. O diváckom záujme pri takej dobrej inscenácii a výbornom hereckom obsadení nemôže byť pochýb.
Čo by mali Trenčania vedieť o slávnostiach?
- Divadelný open-air festival vznikol spontánne v hlave zakladateľa Mariána Zednikoviča počas jeho účinkovania na pražských slávnostiach. Z malej dvojtýždňovej prehliadky inscenácií českých kolegov sa rozrástol na pomaly dvojmesačný divadelný maratón.
Splnili sa očakávania, s ktorými ste do organizovania slávností išli?
- Na takúto otázku sa veľmi ťažko odpovedá, pretože neviem, aké očakávania sme mali na začiatku. Šli sme do toho pomaly a opatrne. Z roka na rok sa naše sny posúvali vyššie, až naraz je to skutočne veľký festival a my sme tak zavalení celým tým kolotočom okolo neho, že niekedy sme radi, keď sa naplnia očakávania dobrého počasia, včas stihneme hru naskúšať a zvládneme technické problémy.
Čo by asi povedal Marián Zednikovična to, kde sú dnes slávnosti?
- Myslím si, že by bol aj on prekvapený, čo všetko sa za tých desať rokov stihlo. Keď ste toho účastníkom, nezdá sa vám ten čas taký dlhý. Určite by bol hrdý na to, že sme tento rok zvládli šiestu vlastnú inscenáciu a zasa s česko-slovenským obsadením. To bola jeho predstava a nám sa ju zatiaľ darí napĺňať.
Aké ambície majú slávnosti v budúcnosti?
- Naďalej pokračovať vo vlastnej produkcii. Nie je jednoduché každý rok popri vyťaženosti hercov v divadlách a seriáloch s nimi na konci sezóny pripraviť novú inscenáciu a prehovoriť ich, aby sa aspoň čiastočne vzdali svojich letných dovoleniek. Mojím snom je inscenácia Richard III., snáď sa mi tento sen ešte vyplní.