KOŠARISKÁ. O to tragickejšie pôsobí skutočnosť, že do krajiny, ku zrodu ktorej významne prispel, sa nikdy nevrátil živý. Od narodenia tohto astronóma, vojaka a politika v stredu uplynie 130 rokov.
Počas prvej svetovej vojny patril Štefánik spolu s Edvardom Benešom a Tomášom Garriguom Masarykom k hlavným propagátorom myšlienky zriadenia nezávislého štátu Čechov a Slovákov. Štefánikovým vkladom do tejto činnosti boli jeho bohaté kontakty na francúzsku elitu, vybudované už v časoch jeho predchádzajúceho vedeckého a vojenského pôsobenia. Svojím šarmom a obratnosťou v spoločenskom styku otváral dvere k popredným osobnostiam Francúzska, vrátane premiéra Aristida Brianda.
Svetobežník v dôstojníckej uniforme však nebol iba levom salónov. Navzdory svojím pretrvávajúcim zdravotným problémom sa počas vojny osobne podieľal na formovaní česko-slovenských légií v zahraničí. Uplatnenie našiel tiež ako diplomat tlmiaci spory medzi jednotlivými skupinami exilových predstaviteľov.
Štefánik sa narodil v západoslovenskej obci Košariská 21. júla 1880. Vysokoškolské vzdelanie získal v Prahe, kde začal študovať stavebné inžinierstvo, ale po niekoľkých semestroch presedlal na astronómiu, ktorá ho uchvátila. Už ako vyštudovaný astronóm odišiel Štefánik v roku 1904 do Francúzska, kde sa uchytil na observatóriu v Meudone neďaleko Paríža.
Do povedomia nielen odbornej verejnosti sa Štefánik zapísal svojimi meraniami, ktoré uskutočnil na nehostinnom vrchole Mont Blancu, a spektroskopickým pozorovaním slnečného zatmenia v Španielsku. Čoskoro nasledovali jeho vedecké expedície na ešte exotickejšie miesta, okrem iného na Tahiti, do Brazílie, Turkestanu či Ekvádoru.
Na cestách za zaujímavými nebeskými javmi sa Štefánik nevenoval iba vede. Z poverenia francúzskych úradov zakladal meteorologické a rádiotelegrafické stanice, ktoré slúžili záujmom Paríža vo svete. Za svoje zásluhy bol ocenený francúzskym občianstvom a menovaný rytierom Čestnej légie.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny nastúpil Štefánik k francúzskemu letectvu. V septembri 1915 bol preložený na srbský front, ale pre zdravotné problémy musel bojisko opustiť a koncom roka sa vrátil do Paríža.
Vo francúzskej metropole sa zapojil do činnosti v exilových orgánoch budúceho československého štátu. Spolu s Benešom a Masarykom patril k vedúcim predstaviteľom ústredného orgánu odboja - Československej národnej rady (ČSNR).
Na sklonku vojny sa Štefánik v hodnosti francúzskeho brigádneho generála vydal za československými legionármi na Sibír. Cestou ho zastihla správa o vyhlásení samostatnosti Československa a o tom, že bol menovaný ministrom vojny nového štátu. Plán na zapojenie Čechov a Slovákov do ruskej občianskej vojny sa Štefánikovi nepodarilo zrealizovať; legionári už boli unavení a chceli ísť domov. Navyše ho znovu trápilo zdravie, a preto začiatkom roku 1919 Rusko opustil.
Štefánikove ďalšie kroky viedli do Paríža na práve prebiehajúcu mierovú konferenciu. Tam sa však naplno prejavili názorové rozpory aj osobná animozita medzi ním a Benešom. Po niekoľkých týždňoch strávených vo Francúzsku preto Štefánik odišiel do Talianska, odkiaľ sa vydal na rodné Slovensko.
Cesta do vlasti sa mu stala osudnou. Taliansky dvojplošník so Štefánikom na palube sa 4. mája 1919 zrútil blízko Bratislavy. Či už išlo o dôsledok chyby pilota, technický problém alebo atentát, ako tvrdia niektorí autori, jedno je isté: Štefánik haváriu lietadla neprežil. Jeho pozostatky boli pochované v mohyle na vrchu Bradlo, kde spočívajú dodnes.
