TRENČIANSKE TEPLICE. Štyridsaťosem mikropríbehov z vojenského prostredia na takmer štyroch stovkách strán románu Hačava prišiel populárny herec, moderátor a imitátor Rasťo Piško predstaviť aj do Kúpeľnej dvorany. Priblížil príbehy, ktoré zažil počas základnej vojenskej služby pred tridsiatimi rokmi na vlastnej koži.
Drsný humor i vážny pohľad na život pohraničnej služby
V Piškovom románe sledujúcom osudy pohraničiarov strážiacich hranice dvoch nezmieriteľnch režimov nechýba láska, priateľstvo, ľudské city v protiklade so zradou, pomstou a dobovým fanatizmom. Smutno-veselý román, v ktorom autor strieda svojský humor so závažnými momentmi, je obrazom doby, ktorá zasiahla do životov mladých vojakov na šumavskom pohraničí.
„Najmenej sedemdesiatpäť percent udalostí v románe je skutočných. Viac ako polovicu som zažil dokonca sám. Hrdinom románu je kolektív, rota vojakov," prezradil Piško.
Nechcel zopakovať osvedčené diela
Čitateľ očakávajúci „príval" korenistého piškovského humoru je prekvapený realistickým pohľadom autora na vtedajšiu dobu. Autor však upozorňuje, že jeho prvotina nie je čisto autobiografická. „Písal som aj o osudoch iných vojakov. Každú kapitolu posúva ďalej príbeh iného vojaka. Takto je to dramatickejšie," vysvetľuje autor.
Piško sa nenechal ovplyvniť čitateľsky overenými dielami z vojenského prostredia Černí baroni a Dobrý voják Švejk. „Nechcel som napísať druhých Čiernych barónov. Tí už existujú," tvrdí Piško.
Vo svojich riadkoch sa vyhol násilnému vytváraniu humoristického románu ironizujúceho a zosmiešňujúceho iba neschopných ľudí bývalého režimu. Vydal sa cestou zobrazenia reálnej skutočnosti s humorom, ale aj tragédiou, politickou dobou i veľkými citmi.
„Snažil som sa to pomiešať. Chcel som, aby tam bolo všetko. Aj radosť, aj smútok. A nechcel som zobraziť iba hlúpych veliteľov a hlúpych komunistov, čo nebola pravda. Keď bol komunista hlúpy, tak bol hlúpy. Ale keď bol šikovný a dobrý, tak bol dobrý," tvrdí autor úspešnej knihy. Podnetom na jej vznik sa stal denník, ktorý Piško s odstupom takmer troch desiatok rokov zúročil do stoviek strán pútavého debutu.
Mnoho kníh z vojenského prostredia slávilo obrovský úspech aj po ich adaptácii na filmové plátna. „Vedel by som si predstaviť román Hačava v podobe koprodukčného česko-slovenského seriálu.
Knihu túži pretaviť do televízneho seriálu
Ak by sa natočil osem- až dvanásťdielny seriál, vsunul by som do neho aj príbehy, ktoré sa mi do knihy už nezmestili," prezrádza sny Piško. Na rozdiel od knihy, v ktorej by čitateľ nemal nekonečne dlho čakať na rozuzlenie, je televízna podoba odlišná. Preto Piško nad jej natočením začína uvažovať. Hačavu už dopodrobna rozoberajú aj bývalí pohraničníci na internetovej stránke.
Podľa bývalého „péesáka" Piška sú niektoré reakcie rozporuplné. „Niektorí napísali, že román je taký istý ako Piško. Robí si z pohraničiarov srandu. Ja však viem, že to až taká sranda nebola. Na vojne som skutočne nezažil iba veselé historky a pamätám si, ako sme na vojnu nadávali," spomína na roky v zelenom. Iní zase chvália objektivitu a vykreslenie charakterov a pocit oživujúci ducha bývalej doby.
Hačava nemá s obcami na Slovensku nič spoločné
Drsným humorom pretkaný román Hačava, ktorý Piško napísal za desať mesiacov, má v názve neexistujúce geografické označenie. „Ja sám dodnes neviem a ani netuším, prečo sme to územie na Šumave nazývali Hačavou. Bol to taký vojenský absurdný slang. Toto slovko s južnými Čechami a Šumavou nemá totiž nič spoločné. Hačava bol jednoducho Absurdistan. Čitateľ aspoň pochopí, že celá vojna a stráženie hraníc bol jeden veľký nezmysel," vysvetľuje humorista.
Paradoxom názvu je existencia dvoch rovnomenných obcí Hačava na Slovensku. „Neozvala sa mi ani jedna. Buď sa ich obyvatelia zatiaľ nedostali ku knižke, alebo po jej prečítaní pochopili, že to je o úplne inej Hačave, ako je tá ich," zasmial sa na záver Rasťo Piško.