NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Európskymi fanúšikmi preklínané juhoafrické trúbky premenili štadióny na obrovský včelí úľ. Na protivný hluk vuvuziel hromžia pri televízoroch od začiatku šampionátu aj futbaloví „fajnšmekri" z nášho regiónu. Už od prvého výkopu im pília uši monotónne a neznesiteľné tóny. Hráči sa nevedia dohodnúť, nepočujú krik trénerov i rozhodcovskú píšťalku.
Televízni diváci počúvajú hlas moderátorov s otravným pozadím. Približne sedemdesiat centimetrov dlhé plastové trúbky vydávajú totiž zvuk so silou takmer stotridsať decibelov. Hladina hluku rovnajúca sa štartu lietadla môže dokonca natrvalo poškodiť sluchové orgány.
Lekári varujú, vuvuzely môžu ohroziť sluch
Neskutočný rachot vuvuziel je znásobený obrovským počtom divákov. „Následky trúbenia vuvuzelami môžu byť aj trvalé. Sluchový orgán je z nich veľmi unavený. Ten sa hluku najskôr prispôsobí, ale potom môžu byť vyčerpané nervovo-cievne bunky, ktoré potrebujú čas na regeneráciu," varovala ušno-nosovo-krčná lekárka Zora Feriancová. Pri ústí každej trúbky je až 127 decibelov, ktoré vytvárajú obrovský akustický tlak počas celých deväťdesiatich minút. Na ten už doplatil aj jeden z nemeckých fanúšikov, ktorému zatrúbili priamo do ucha a je práceneschopný.
„Obrovský tlak na malý priestor pri priamom zatrúbení môže roztrhnúť aj bubienok a poškodiť sluch. Vzniká akustická trauma a môže dôjsť k akútnej poruche sluchu. Tú treba začať urgentne liečiť nasadením infúzií, hyperbarickej komory, kortikoidov a prípadne aj nemocničnou hospitalizáciou. Inak by mohlo dôjst až k nezvratným zmenám," informovala novomestská lekárka.
Podľa nej môže zvuk tisícov trúb ovplyvňovať aj sústredenosť a psychiku hráčov na trávniku. Nepočujú tradičné povzbudzovanie, na ktoré su zvyknutí a „pracujú" v neštandartnom prostredí.
Juhoafrická trúba nám lezie na nervy
Tradičný nástroj afrických fanúšikov sa stal v Južnej Afrike populárny v roku 1990. Jej predchodkyňou bola kuduzela, ktorá sa vyrábala z rohu antilopy kudu. Africké tradície tvrdia, že ju domorodci využívali na zvolávanie zhromaždení a bojovníkov. Pôvodné vuvuzely boli cínové, aktuálne trúbky sa vyrábajú z plastových materiálov. Ich vynálezcom sa pred pätnástimi rokmi stal Nemec Neil van Schalkwyk žijúci v Juhoafrickej republike.
Pre hluk vuvuziel chodia mnohí z fanúšikov na zápasy s tlmičmi hluku v ušiach. Zvuk vydávaný vuvuzelami je prirovnávaný k satanskému a diabolskému. „Ide mi to poriadne na nervy. Pomaly si zvykám, ale v úvodných zápasoch som ani nevedel, čo sa deje. Je to pekelný nástroj, ktorý otravuje. V niekoľkých zápasoch som stiahol zvuk televízora na minimum," nahnevano povedal fanúšik Norbert Mihalko z Trenčianskych Bohuslavíc.
Zákaz používania však vuvuzelám zrejme nehrozí. Patria totiž neodmysliteľne k domácemu futbalovému folklóru.
Futbalovým fanúšikom sa to nepáči
Zo štadiónov zmizli bojové chorály i masové povzbudzovanie spojené s bubnovaním. Nahradili ho vuvuzely pripomínajúce útočiace včely. Napriek obrovskej kritike sa im začali prispôsobovať aj mnohí európski fanúšikovia, ktorí chcú tiež „žiť". Preto vznikajú programy, ktoré umožňujú odrušenie nepríjemného zvuku v televíznych prijímačoch.
„Nedivím sa, že hráči po zápasoch nemôžu v noci ani zaspať. Veď aj mňa po televíznom prenose niekedy až rozbolí hlava. Určite by sa mi nepáčilo, keby sa ten zvyk udomácnil na našich futbalových tribúnach počas zápasov," hneval sa novomestský fanúšik Matej Ondrišák.
Napriek tomu sa však už aj na Slovensku vuvuzely dajú kúpiť. Sedemdesiatcentimetrová plastová vuvuzela v slovenskej trikolóre stojí sedem eur. Slovenskí fans na nich trúbia v krčmách a na námestiach pri veľkoplošných projekciách. Výrobcovia trúbok mysleli vša aj na agresívnych fanúšikov. Nemecký vynalézca vuvuzely skonštruoval tak, aby sa po prípadnom útoku na fanúšika rozpadla na niekoľko kúskov.
