Herečka a speváčka Petra Černocká (60) sa v srdciach priaznivcov filmu usadila navždy ako čarodejnica Saxana.
TRENČIANSKE TEPLICE. Filmová komédia Dívka na koštěti sa stala kultovou pre mnohé generácie. Aj po takmer štyridsiatich rokoch od jej vzniku zabáva deti i dospelých. Jej priaznivci však môžu opäť jasať.
Osemdesiatročný legendárny tvorca Václav Vorlíček pripravil jej návrat a Petra Černocká v ňom nemôže chýbať. Bývalá žiačka čarodejníckej školy sa šťastne vydá vo svete ľudí za prvú lásku Honzu Bláhu. Jej deväťročná dcéra Saxanka sa však dostane do čarodejníckej ríše, odkiaľ pochádzala jej mama. Čarodejníčka Saxana Petra Černocká nám o filmoch, ktoré sa natočili s tridsaťdeväťročnou prestávkou, prezradila viac.
* Stať sa Saxanou pred štyridsiatimi rokmi nebolo zrejme jednoduché. Ako vás režisér Vorlíček objavil?
- Bol to regulárny konkurz. Predtým ma však Václav Vorlíček už asi videl v Divadle Semafor a zhodou okolností som tam hrala čarodejníčku. Neviem, či ho to inšpirovalo, ale je to možné.
* Spomínate si na svoju hereckú konkurenciu počas konkurzu?
- Prišla som na konkurz úplne posledná. Ja mám pocit, že to Vorlíček tuším tak robí, pretože teraz to malé dievčatko (malá Saxanka), prišlo na konkurz do nového filmu tiež úplne posledné. Možnože bol už taký zúfalý, že si povedal, že keď to inak nejde. Skôr si myslím, že ja som bola dodatočná a dodaná. Niekto mi potom hovoril, že rolu Saxany mala hrať herečka Milena Steinmasslová a že sa na ňu už aj šili kostýmy. Ale napokon to dopadlo tak, že úlohu som dostala ja.
* Filmový divák si vás navždy spojil so Saxanou. Nehnevalo vás to?
- Všetci umelci úprimne nenávidia svoje prvé najslávnejšie dielo. Aj spisovatelia. Napíšu svoju prvú knihu, ktorá je úspešná a od tej doby sa všetci pýtajú na tú prvú. A oni pritom napísali medzitým ďalších päť. Ja to mám dosť podobné. Alergiu na tú stále rovnakú otázku, čo Saxana?, som stratila niekedy pred desiatimi rokmi. Nemalo to totiž žiaden zmysel a ja som to chápala, že každému, kto ku mne pristúpi, je Saxana to prvé, čo ho napadne. S tým ja, samozrejme, nemôžem nič urobiť. Preto je lepšie brať tú Saxanu ako dobrú kamarátku, ako byť na ňu neustále nahnevaná.
* Saxanou ste sa stali aj pre ľudí na ulici. Pokrikovali na vás?
- Saxana sa narodila v roku 1971. Potom bol napodiv okolo nej pokoj. Najväčší návrat zaznamenala Saxana až po revolúcii. Stali sme sa trhovými a film tým pádom beží vo všetkých televíznych staniciach aspoň raz do roka. Dívka na koštěti išla po revolúcii znova do kurzu. V sedemdesiatych rokoch sa film odohral a potom sa objavil v televízii iba tu a tam. Medzitým som bola speváčka a o Saxanu sa veľa ľudí nezaujímalo a nepýtalo sa na ňu. Iba prvé dva-tri roky. Ale teraz sa všetko „cpe do lidí horem dolem" a videli sme už aj Popolušku stokrát a Saxanu stokrát.
* Vo filme bolo na tú dobu nevídané množstvo trikov. Jan Hrušínský vňom behal dokonca bez hlavy...
- Sňal si hlavu Napoleona a bol tam bez hlavy. Trik súvisel nejakým spôsobom s knižnicou, ktorá bola za ním. Knižky v nej boli narovnané v pravidelnom geometrickom tvare a v určitom momente „vypreparovali" tento úsek, aby nebol vidieť tento štvorček. Kamuflovali to práve tými knižkami. Ani ja sama presne neviem, ako to dokázali. Bol to najťažší trik a dlho nad ním bádali.
* Saxana však znovu prichádza v podobe filmu Saxana - veletrh strašidel. Ako ste v prvom momente reagovali na Vorlíčkovu ponuku?
- Prvé pocity boli rozporuplné a chcela som najskôr, samozrejme, vidieť scenár. Nadväzuje sa na úspešný film po strašne dlhej dobe. Keď som zistila, že ide o úplne nový projekt a nie je to iba klasické pokračovanie, tak ma to upokojilo. Je to na polovicu animované a ja som tam súčasťou ďalšieho nového príbehu. Bude to veľmi odlišné od prvého klasického príbehu. Keby sa normálne nadviazalo s „civilným" filmom, mohlo by to dopadnúť zle.
* Vrátiť sa po takých rokoch k téme a urobiť „dvojku" je odvážny risk. Divák rád porovnáva a býva nežičlivý...
- Samozrejme. Dokonca sa hovorí a neviem, ako sa s tým vyrovnám, že druhý diel býva zlý a najlepší býva tretí. Vorlíček sa bude musieť poponáhľať. Ešte budeme musieť urobiť jeden, aby si prípadne zlepšil reputáciu, keby to s týmto dielom nevyšlo. Ja si myslím, že Vorlíček to berie ako úplne novú prácu. V štúdiách, kde sa vyrábali animované postavy, ho to veľmi bavilo. Aj pre mňa je to niečo úplne nového a ani on to neberie ako pokračovanie.
* Bolo cítiť v osemdesiatročnom majstrovi Vorlíčkovi pribudnutých štyridsať rokov režisérskej vyzretosti?
- Nemyslím. Natočil si klasicky svoje scény s hercami tak, ako to vždy robil. Ak sa v ňom niečo nové pohlo, bola to určite animácia a výroba figúrok, ktoré sa uvádzali do akcie. Tam niečo nové priniesol. Vorlíček sa napriek vysokému veku drží ohromne. Pár rokov predtým som ho nevidela a keď som prišla na „plac", tak som si myslela: jéje, tak sme zostárli. A on na mňa pozerá a hovorí si tiež: hele, hele, nějak nám zostárla.
* ...ale je zrejme stále veľkým motorom natáčania.
- Môžem povedať, že on má stále rovnakú energiu a rovnaký štýl. Po desiatich minútach som už ten vekový rozdiel nevidela. Nevidela som, že sa tam niečo posunulo. Tvár vyzerala úplne rovnako ako vtedy a Jan Hrušínský tiež.
* Ako na vás zapôsobila moderná animácia, ktorú do filmového návratu čarodejníčky zaradil?
- Mňa to upokojuje, že je to napoly hrané a napoly animované. Ja som všetky animované trháky videla. Videla som film Avatar aj Alenku v ríši divov. Som ale presvedčená, že je tam skutočne veľké riziko, že ak technika prevalcuje dej, môže to skončiť v zázrakoch a zážitkoch úplne iného druhu, ako má film priniesť. Dúfam, že nová Saxana je vyvážená dobre. Pretože vo chvíli, keď vás ohromujú technické veci, chýba vnútro filmu a jeho príbeh.
* Film sa odkladá, kedy budeme môcť vidieť jeho premiéru?
- Boli už dva odklady. Menila sa produkcia a tí, ktorí to vyrábajú. V súčasnosti je tam už stabilný tím, dorába sa to. Teraz sa produkcia už dušovala, že niekedy v marci budúceho roka by to malo ísť. Toto je už taký reálny odhad. Pôvodne mal film byť už pred Vianocami.
* Koho na plátne z pôvodného filmu uvidíme?
- Mnohí bardi, ktorí tam hrali, už medzi nami nie sú. Žijú napríklad herci z menších postáv, ale vo filme nehrajú. Nepripisovala sa tomu veľká dôležitosť. Z tých, čo tam hrali, som tam v podstate už iba ja a Honza Hrušínský. Jan Kraus tam nevyšiel, ani som sa neodvážila opýtať, prečo tam nie je. Do filmu kooptovali Jiřinu Bohdalovú. V momente, keď Bohdalka niekam vtrhne, tak dostatočne zaplní priestor a tie menšie roličky, ktoré by sa dali pocitovo zviazať s minulým filmom, asi neboli treba.
