Divadelná múza bola vždy spravodlivá a nerobila rozdiely. Svojím čarom opantala aj takmer dvadsiatku ľudí, ktorým osud nedoprial to, čo väčšine z nás, mentálne zdravie.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Šestnásť mentálne postihnutých ľudí z novomestského regiónu sa verejnosti 5. júna predstavilo divadelnou hrou Tizia a Rafael z vlastnej autorskej dielne. Skúsená muzikoterapeutička Eliška Magálová pripravila svojim hereckým zverencom divadelnú hru na mieru.
Predstavenie Tizia a Rafael svojím obsahom zasiahlo aj myslenie tých ľudí, ktorí si častokrát neuvedomujú hodnotu svojho zdravia i života. Šťastie v očiach sa zračilo novomestským divadelníkom, ktorí naplno využili šancu pútavým spôsobom predviesť svoje umenie zdravým divákom.
Ani Downov syndróm v nich nezlomil lásku k divadlu
„Hru som nacvičila s klientmi Domu sociálnych služieb v Novom Meste. Život účinkujúcich skomplikovali rôzne mentálne postihnutia, vrátane Downovho syndrómu," uviedla autorka scenáru Magálová. Vstupom do sveta kultúry boli pre vážne postihnutých ľudí koncerty, ktoré absolvovali už v roku 2007. Eliška Magálová so svojím súborom začala spolupracovať v roku 2009 formou muzikoterapie.
„Účinkujúci na začiatku nášho stretávania začali objavovať svoje zmysly. Snažila som sa v nich oživiť cit pre fantáziu a rozvíjať predstavy," uviedla muzikoterapeutička. Podľa jej slov sú pri opakovanom nácviku neskutočne trpezliví a neustále pripravení zapojiť sa do pokračujúcich aktivít. Preto si aj premiéru divadelnej hry Tizia a Rafael poriadne užili.
Nové predstavenie bolo vyvrcholením muzikoterapeutického cyklu, ktoré s mentálne postihnutými jedincami Magálová pravidelne absolvuje.
Tizia a Rafael-divadelná hra plná asociácií
Novomešťanka Eliška Magálová svojich zverencov dokonale pozná. Možno aj preto sa jej darí písať príbehy doslova na telo. V tom najnovšom poukazuje na osudy nechceného syna Rafaela, ktorý sa narodil v paláci nad morom kráľovi Heliodorovi a jeho manželke Tizii. Stal sa štvrtým a neželaným potomkom v rodine. „Je to podobenstvo o nechcenom dieťatku, ktoré rodičia nedokázali spočiatku prijať.
Rodičia postihnutých detí by nemali byť smutní, pretože aj ľudia s postihnutím dokážu vo svojom živote veľa," uviedla autorka textov i hudby. Hru, ktorá je výborne spracovaná aj po vizuálnej stránke, nacvičovali niekoľko týždňov.
Nechýbajú v nej symbolické ryby v oceáne, plachetnice, či veľryby zo Severného mora.
Napriek tomu, že herci potrebujú pomoc svojej režisérky aj priamo pri predstavení, čaro ich nadšenia dokáže vtiahnuť do deja aj nezainteresovaného diváka. Chytľavé postavy vládcu oblohy, princeznej mora, či samotného kráľa Heliodora a jeho ženy Tizie, upútajú pozornosť.
"Pri nácviku sa nezameriavame iba na pohyb a animáciu. Pripravujeme si aj kulisy. Pre našich hercov je však najdôležitejšia koordinácia pohybov a orientácia v priestore, pri ktorej spoznávajú vlastné telo. Najmladší má osemnásť a najstaršia účinkujúca štyridsaťtri rokov," prezradila Magálová.
Najväčším prekvapením pre autorku bol fakt, že niektorí z účinkujúcich, ktorí počas nácvikov vyrieknu jedno-dve slovká, boli počas premiéry hry maximálne uvoľnení a vyžarovalo z nich šťastie.
