Na verejnej diskusii o tom, ako by malo v budúcnosti vyzerať nábrežie Váhu sa zúčastnilo asi tridsať ľudí. Peter Gero chce získať čo najviac nápadov od laickej i odbornej verejnosti. Aktivisti sa obávajú, že ide len o zastierací manéver mesta.
TRENČÍN. V Kongresovej sále hotela Tatra sa vo štvrtok 17. júna sa konala verejná diskusia o tom, ako by malo vyzerať nábrežie Váhu, kde by mal po prekládke železničnej trate vzniknúť priestor o rozlohe 80-tisíc metrov štvorcových.
Iba poradca
O vízii využitia nábrežia rozprával architekt Petra Gera, ktorého oslovilo mesto, aby manažoval celý proces tvorby od začiatku až po konečné stvárnenie nábrežia. Ako prvé chce architekt urobiť workshop, v ktorom vyzve laickú i odbornú verejnosť, aby napísali svoje predstavy o nábreží. „Papier, ceruzka a nápad od kohokoľvek," povedal Gero.
Workshop by sa mal konať po letných prázdninách, najneskôr v druhej polovici septembra. Po ňom prídu k slovu iba odborníci, architekti, urbanisti, sociológovia. Posledným krokom bude zverejnenie a vypracovanie stratégie toho, ako sa pozemky dajú do užívania. Podľa Petra Gera prvé návrhy developerov treba čakať až o šesť rokov.
Aktivista Norbert Brázda nazval architekta idealistom, lebo sa snaží urobiť proces transparentne. „Je to neuveriteľné, že ste sa dali dokopy s mestom Trenčín. To má už dnes veľmi silnú predstavu o tom, čo tam má byť," povedal. „Obávam sa, že je to len kamufláž."
Ak odíde, niečo sa deje
Peter Gero si verí. „Som si istý, že o správnom riešení presvedčím aj primátora," povedal. „Koncentrujme sa na to, aby sme vytvorili čo najviac nápadov." Prisľúbil, že všetky pripomienky budú vzaté do úvahy a bude o nich tvrdo diskutovať s odborníkmi i s verejnosťou.
Verejnú diskusiu moderoval Štefan Hríb. O architektovi, ktorého osobne pozná povedal, že sa nepotrebuje angažovať. „Ak odíde, budete vedieť, že sa niečo deje."
Aby mesto prišlo k rieke
Trenčín je dnes podľa Petra Gera otočený zadkom k rieke. Takmer všetky európske mestá, ležiace na vode sa odvracali od vodných plôch. Až v posledných rokoch vznikol trend využiť tieto plochy pre zvýšenie kvality života v meste. Ideálne je, podľa neho, spojiť všetky funkcie, obytnú, športovú, rekreačnú, spoločenskú. Projekt by sa mal pokúsiť o atraktívne prepojenie mesta s riekou, aby mesto nebolo mŕtve ani vtedy, keď v ňom nie sú turisti.
Verejná diskusia bola bez širokej verejnosti
Diskusiu organizovala kancelária primátora a zúčastnilo sa na nej približne tridsať ľudí. Na januárovú diskusiu o nábreží, pripravenú aktivistami v kine Hviezda ich prišlo päťkrát viac. Sklamanie z malej účasti vyslovil Richard Medal z Centra environmentálnych aktivít, či riaditeľka Kultúrno-informačného centra Renáta Kaščáková. „Obávam sa verejnej diskusie bez verejnosti," povedala.
Mesto oznam o konaní diskusie uverejnilo na mestskej webovej stránke a v týždenníku Echo. Podľa hovorkyne mesta Eriky Ságovej o akcii informovali na webovej stránke mesta a v reklamnom týždenníku, čo považujú za dostatočné.
Rodený Bratislavčan študoval inžinierske staviteľstvo na Stavebnej fakulte v Bratislave. V roku 1968 emigroval do Nemecka. Po štúdiách urbanizmu v západnom Berlíne pracoval 30 rokov pre hamburský magistrát a 12 rokov (1994 až 2006) viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg ako vedúci stavebný riaditeľ. Zodpovedal za stavebný rozvoj centrálnych mestských štvrtí Hamburgu a stál aj pri vzniku novej modernej mestskej časti Hafen City s množstvom zaujímavých stavieb od svetových architektov, ktorá sa realizuje v blízkosti centra mesta na ploche bývalých skladov hamburgského prístavu. Dnes žije striedavo v Hamburgu aj v Bratislave.