BOŠÁCA. Divadelný entuziazmus pomohol domácim nadšencom dovŕšiť jubilejné výročie. V kultúrnom dome si ho pred zaplneným hľadiskom 23. mája pripomenuli veselohrou Ferka Urbánka Kamenný chodníček. Po sto rokoch existencie divadla sa na pódiu objavila opäť hra, ktorou v roku 1910 bošácki ochotníci odštartovali divadelnú epochu s množstvom významných úspechov.
Výstava zmapovala sto rokov divadla v Bošáci
Stovky fotografií, kroniky, diplomy, historické scenáre, ale aj kroje a rekvizity, medzi ktorými nechýbajú vyše sto rokov staré kuchynské hodiny, privítali návštevníkov výstavy spojenej s jubileom. „Už v roku 1910 zlákala správcu rímskokatolíckej fary Augustína Feitschera myšlienka hrať v obci divadlo. V tom istom roku debutovali ochotníci s hrou Kamenný chodníček. Hralo sa v miestnej krčme," prezradila Anna Rydzá, členka dnešného súboru.
Rozvoju divadla napomohlo zavedenie elektrického osvetlenia do Sokolovne i Orolne, kde sa neskôr hrávalo. V obci bola režisérkou aj Riznerova vnučka Milka Regentíková, ktorá za svoje peniaze šila a navrhovala kostýmy pre hercov a tvorila nádherné dekorácie.
O chod divadla sa počas storočia starali doslova tisícky nadšencov. „Už po prvej svetovej vojne s hrou Bošácka svadba vystupovali Bošáčania aj vo Viedni i v Prahe," priblížila históriu Rydzá. V súčasnosti okrem divadelných hier domáci herci už sedem rokov excelujú s programom Bošácke baveničky. Ten je populárny i v okolitých a vzdialených obciach.
Aktívnejšie sú ženy, mužom sa veľmi nechce
Vystavené archívne fotografie mapujú množstvo hier Bošáčanov. V roku 1952 nacvičili Ženský zákon, trúfli si však aj na Goldoniho Mirandolínu i Hollého Amerikána a mnohé iné. Raritou bol Winnetou, ktorého nacvičili v roku 1967 pod vedením režiséra Dušana Dugáčka. Detské publikum sa tešilo z rozprávky Soľ nad zlato.
„V súčasnosti má súbor dvanásť členov z Bošáce a Podhradia. Budujeme základňu, aby sme mohli nacvičovať aj náročné hry s väčším obsadením. V súbore hrajú dôchodcovia, ale aj vedúca pošty či žiačka základnej školy," povedal herec Ján Wittkay (59), ktorý sa ochotníckemu divadlu venuje od roku 1986. Kamenný chodníček nacvičoval súbor od januára. Pred premiérou sa herci stretávali na skúške každý večer.
Podľa Wittkaya vyberajú hry podľa záujmu hercov. „Vždy sa vieme dohodnúť. Zameriavame sa však na dedinské prostredie," uviedol Wittkay, ktorý sa presadil aj na televíznej obrazovke v seriáli Súdna sieň. V dedine mnohí chlapi inklinujú k futbalu a hrať divadlo sa im veľmi nechce. Možno aj preto v Kamennom chodníčku hru vždy opitého Miša vynikajúco stvárnila herečka Lýdia Zámečníková.
Legendou je osemdesiatročný režisér Jurák
Bijúcim srdcom súboru je osemdesiatnik Ján Jurák, ktorý po minuloročnom uvedení Tajovského veselohry Ženský zákon naštudoval s domácimi hercami aj uvedený Kamenný chodníček. V divadle pôsobí od roku 1967. „Nacvičil som s ním dvadsať svojich hier a približne tridsať hier iných autorov. Množstvo divadiel nacvičili aj manželia Dugáčkovci, Elena Kubíková i Aurélia Paučinová," povedala bošácka legenda.
V Bošáci boli vždy divadelní obetavci. Niektorí z nich však skončili po výrokoch porotcov na súťažiach, ktoré sa im nie vždy zdali spravodlivé. Herečka Magda Čačíková však účinkuje v divadle aj dnes. Okrem hrania šije všetky kostýmy a pripravuje aj pútavé kulisy. „Kroje som ušila pre Ženský zákon i pre Kamenný chodníček. Vyzerajú ako originály, študujem knihy a nechám si i poradiť. Veď tieto kroje nosila ešte moja babka," povedala Čačíková.
Drevené stoly i stoličky im z brezy vyrobil kamarát. „A košele pre chlapov v divadle som ušila ešte zo svadobného daru. Boli to posteľné plachty," smiala sa herečka. V divadle účinkuje dva roky. Predtým jej práca nedovolila navštevovať skúšky. „Bavilo ma to vždy, robila som však v maštali. Tam som bola vo dne i v noci. Nechcela som nič vynechávať a preto som sa vtedy radšej neangažovala," vysvetlila.
