Tanečník, choreograf, spevák i herec tmavej pleti Fredy Ayisi (43) prilákal do telocvične Gymnázia Ľudovíta Štúra 19. mája mnoho žien. V dvojhodinovom relaxačnom cvičení ich previedol tajomným svetom jogy.
TRENČÍN. Bývalý majster sveta v karate dokázal, že joga nie je iba noha za hlavou, či schopnosť cvičenca stáť v stojke na nej. Hoci počas svojej stodvadsaťminútovej lekcie stačil predviesť spolu so špičkovými inštruktorkami Silviou a Lenkou iba zlomok z množstva cvikov, začiatočníčky i pokročilé cvičenky odchádzali zo spoločného stretnutia nadšené.
K načerpaniu energie, duševnému a fyzickému uvoľneniu im stačili iba malé karimatky a obrovská sústrednosť podfarbená príjemnou hudbou. V charizmatickom Fredym prúdi africko-slovenská krv. Jeho zosnulý otec bol z Ghany. „Joge sa venujem od dvanástich rokov. Manželka môjho trénera karate bola jogínka," zaspomínal si Ayisi. Hlavným impulzom pre organizované cvičenia s ľuďmi bolo jeho stretnutie s jogínmi v New Yorku.
Okrem jogy sa však intenzívne venuje populárnej zumbe, tanečným športom, kardioaeróbnemu cvičeniu taerobic i bojovým umeniam. „Tieto záujmy sa nebijú. Joga je doplnok pre všetko. Dodá kondíciu i flexibilitu," hovorí Fredy.
Slovák s ghanskými koreňmi priznáva, že mentalitu má slovenskú, ale temperament, výbušnosť, horúcu krv a pohybové schopností zdedil po otcovi. „A ešte farbu pokožky," smeje sa. Jogínske cviky z ríše fantázie predviedla trenčianskym ženám inštruktorka Silvia Kurimská (24). Už v piatich rokoch začala s tancom a joga sa zároveň s ním stala súčasťou jej života.
„Cvičím hodinu denne. Človek si v počiatkoch myslí, že sa niektoré cviky nedajú zvládnuť. Po prekonaní prvých prekážok pochopí, že hranice sú oveľa ďalej, ako si myslel. Hranice možno ani neexistujú a pokrok je neustály," povzbudzuje Kurimská. Sympatická lekárka s neuveriteľne ohybným telom skromne priznáva, že existujú prvky, ktoré zatiaľ nezvládne ani sama. Na ich spútanie postačí rok ďalšieho cvičenia.
Jogínsku premiéru zažili viaceré ženy z Trenčína
Podujatie, ktoré zorganizovala Únia žien Slovenska v Trenčíne, prilákalo do telocvične aj ženy, ktoré sa s jogou stretli prvý raz v živote. „Dnes idem cvičiť prvý raz. Chodím posilňovať a potrebujem túto činnosť skombinovať s relaxačným cvičením. Rada som však cvičila pilates. Aerobic som neabsolvovala, to je na mňa uskákané," usmiala sa pedagogička Lenka Chlapečková z Trenčína.
Aj pre jej kolegyňu Mariku Fabuľovú bolo cvičenie s Fredym Ayisim jogínskou premiérou a do telocvične ju prilákala zvedavosť. „Prišla som vyložene skusmo, som zvedavá, čo to je. A chcem si pozrieť aj toho sympatického mládenca Fredyho, ktorý bude s nami cvičiť. Aj to je magnet," prezradila. Podľa Ayisiho je joga určená všetkým. Nie je totiž založená na žiadnej súťaživosti cvičencov.
„V joge súťaží každý sám so sebou. Je to relaxácia, meditácia a dýchanie v kombinácii s ďalšími prvkami. Ak sa cvičí pravidelne, dokáže pozitívne ovplyvniť život," dodal Ayisi. S jogou sa dá začať kedykoľvek, každý má svoje telo a vlastný spôsob života. Pokroky sa dajú dosiahnuť, aj keď je telo už doslova „zhumpľované."
Presadiť jogu do škôl sa nepodarilo
Predsedníčka Únie žien v Trenčíne Jana Jablonská je jednou z priekopníčok jogy v krajskom meste. „Už v roku 1980 som sa snažila zakomponovať cvičenie jogy do osnov vyučovania na stredných školách. Jogu som zažila už v roku 1958 na vysokej škole. V roku 1964 ma po úraze operovali. V Brne som sa po zákroku stretla s americkou jogínkou, ktorá nás po operácii chrbtice učila neležať, ale cvičiť jogu," prezradila Jablonská, organizátorka akcie Joga pre vás.
Napriek tomu, že snaha zaviesť tento druh cvičenia v porevolučnom období na školách bola veľká, dnes v povinných osnovách nefiguruje. „Záujem presadiť jogu bol aj v parlamente. Skrachovalo to asi na mylnom názore, že joga je náboženstvo. Moderná joga je však zameraná na harmóniu ducha a tela. Pritom mládež je po fyzickej stránke v stave na zaplakanie," apeloval Ayisi.
Telocvikárka Mária Chrenová, ktorej filozofiou je pohyb, sa snaží prvky z jogy zaradiť aj do života študentov. Napriek tomu, že jogou sa dá bojovať aj s bolesťami, študentky v tomto smere veľkú aktivitu neprejavujú.