Do obrovského krátera v strede mesta sa vrátili archeológovia. Majú potvrdiť, či zvyšku opevnenia patrí označenie Národná kultúrna pamiatka.
TRENČÍN. V jame, ktorú Trenčania musia obchádzať už takmer dva roky sa opäť pracuje. Archeológovia chcú zistiť, či tam naozaj bolo predsunuté opevnenie Trenčianskeho hradu. To, čo objavili počas výskumu v roku 2008 v hĺbke asi dva metre mala byť podľa pamiatkárov slovenská rarita. Ministerstvo kultúry ju vyhlásilo za kultúrnu pamiatku. Nový výskum vedie riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
Čo od výskumu očakávate?
- Môže mať tri výsledky. Potvrdenie, že ide o predsunuté opevnenie, tým pádom je to národná kultúrna pamiatka oprávnene. Môže sa však ukázať, že to je len parcelačný múr, čo by znamenalo návrh na zrušenie zápisu. Výsledok môže byť aj taký, že nás to vôbec neposunie ďalej, ale pokúsiť sa o to musíme.
Po ukončení prvej etapy výskumu ste povedali, že zatiaľ je len málo dokladov o tom, že je to skutočne predsunuté opevnenie. Aké dôkazy hľadáte?
- Chceme zistiť základné smerovanie jednotlivých murív. Predsunuté opevnenie by s najväčšou pravdepodobnosťou malo pokračovať ďalej. Ak sa múr bude v mieste uličnej čiary zrazu stáčať na obidve strany, je isté, že to je parcelačný múr, ktorý len oddeľoval jednotlivé parcely v novovekom období.
Akú veľkú časť musíte odkryť?
- Zatiaľ sme odkryli úsek zhruba šesť krát štyri metre, ešte sa budeme musieť posunúť asi o dva metre východným smerom na chodník. Práve tu bol múr zachovaný aj do nadzemnej časti. Bude jasné akej konštrukcie bol. Aj to je zvláštne, že predsunuté opevnenie sa nezvyklo budovať takýmto štýlom. Je otázne, či ho naozaj postavili len tu, alebo je to niečo iné.
Ako dlho bude výskum trvať?
- Ja som presvedčený, že výsledok budeme vedieť najneskôr do dvoch týždňov.
Čo ak sa nepotvrdí, že ide o predsunuté opevnenie?
- Nebol by to ojedinelý prípad. Je to proces, ktorý pozná aj zákon. Zrušenie vyhlásenia za kultúrnu pamiatku manažuje pamiatkový úrad v spolupráci s ministerstvom kultúry.
Nebolo rozhodnutie o vyhlásení za Národnú kultúrnu pamiatku unáhlené?
- Ja by som povedal, že tento výskum sa mohol urobiť vtedy.
Prečo sa neurobil?
- Lebo investor povedal, že keď on má ešte odkrývať ďalej niečo, čo mu bráni vo výstavbe a možno kvôli tomu nebude môcť vôbec stavať, že on už ďalej výskum platiť nebude.
Kto financuje túto etapu výskumu?
- Objednávateľom je mesto Trenčín. To dalo aj ľudí a stroje. Z archeologického ústavu sme tu dvaja.
V prípade, že sa potvrdí existencia kultúrnej pamiatky, aký by mal byť jej ďalší osud?
- Môj návrh je známy od doby, keď sa začalo s výskumom. Múr by sa mohol vyzdvihnúť vyššie a na povrchu verejnosti prezentovať, aby každý, kto tadiaľto pôjde videl, že tu bolo nejaké predsunuté opevnenie. Časť stojaceho múru by sa mohla niekde v podzemných garážach alebo v tom, čo tu bude aj reálne, presne na tom istom mieste a v tom stave zachovania aj odprezentovať.
Čo z toho, čo sa tu v jame doteraz objavilo, považujete za najhodnotnejší nález?
- Veľmi dôležité bolo odkrytie osady z polovice 12. storočia, ktorá tu fungovala nepretržite až skoro do novoveku. Mali sme tu rôzne výrobné zariadenia, pece, studne, zaujímavé sídliskové objekty z novoveku s veľmi pekným obsahom keramiky. Tento výskum určite výrazne posúva naše poznatky o živote spoločnosti v tomto priestore.
Je pravda, že kdekoľvek by sme v Trenčíne začali kopať, niečo nájdeme?
- Áno, to určite platí. Všetky tieto dôležité aglomerácie, ktoré fungovali storočia alebo tisícročia majú tento problém. No vo väčšine krajín je to skôr brané ako niečo, čo v konečnom dôsledku slúži mestu na jeho prezentáciu.
Údajne pochádzate z Trenčína. Ako vnímate dianie okolo povestnej trenčianskej jamy?
- Nie je to dobrý pohľad, keď je v strede mesta stavba otvorená dlhé obdobie a ešte v takejto forme. Bol by som rád, aby sa to nejakým spôsobom posunulo. Nie som nadšený ani tým názorom, že to stačí jednoducho zasypať a urobiť na tom parčík. Ak už teda niečo nájdeme, ak by to mal byť ten múr, taká forma „prezentácie" sa mi zdá neadekvátna.
Pamiatkári spochybnenie nálezu zatiaľ nepripúšťajúadpis clanku
Podľa Daniely Nipčovej z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne doteraz neexistoval žiaden podklad, ktorý by spochybňoval spôsob interpretácie nálezu ako vonkajšieho mestského opevnenia. „Podkladom pre vyhlásenie kultúrnej pamiatky býva spracovanie podnetu, získanie podkladov, oslovenie zúčastnených strán," povedala Nipčová. „Keď sa podá žiadosť, sú to mesačné lehoty, dokedy sa správny orgán musí vyjadriť. Posledné slovo má šéf sekcie kultúrneho dedičstva a minister. Výskum spracovával archeologický ústav, a ten sa v procese vyhlasovania tiež nevyjadril iným spôsobom."
(EM)
Príbeh jamy v skratke
V roku 2006 poslanci mestského zastupiteľstva odsúhlasili predaj pozemku, na ktorom mali byť podzemné garáže s polyfunkčnou budovou. V septembri 2008 sa začal archeologický výskum. V decembri nález múru v jame zastavil stavbu. Investor a mesto ho chceli vytiahnuť a na povrchu prezentovať, pamiatkári však nariadili zachovať nález na mieste. Ministerstvo kultúry ho vyhlásilo za Národnú kultúrnu pamiatku. V apríli 2009 múr zasypali aby ho ochránili pred veternými vplyvmi. V júni investor odstúpil od zámeru. V marci 2010 plánovalo mesto jamu zasypať. V apríli prišiel pôvodný investor s novými návrhmi. V máji 2010 investor hovorí opäť o garážach, mesto sľubuje, že sa postará o povrchovú úpravu.
(EM)
