TRENČÍN. Dlhotrvajúce dažde a stúpajúca hladina Váhu vyvolávala nádej na dobrú adrenalínovú zábavu. Kým Trenčania, ktorí si často zvolili za cieľ svojich vychádzok práve hrádzu Váhu za stavidlami, pozerali na naplnené koryto a tmavú spenenú hučiacu vodu s rešpektom, pre kajakárov znamenala prísľub adrenalínovej zábavy. Tá začala, keď vodohospodári púšťali do koryta Váhu cez 800 až 900 kubíkov vody za sekundu oproti bežným 20- až 50-kubíkovým prietokom.
„Pri takomto prietoku sa už začínajú tvoriť vlny a platí, že čím je viac vody, tým je vlna vyššia. Tie na Váhu sa už začali podobať na vlny, aké sa tvoria na afrických riekach," povedal Tomáš Andrassy, reprezentant Slovenska v freestyle, ktorý chodí jazdiť do Trenčína z Bratislavy.
Podľa neho je to výnimočné, aby sa na niektorej našej rieke vytvorili také vhodné podmienky pre kajakárov - freestylistov. „Za takouto vodou sa lieta až do Afriky a teraz ju máme na Slovensku a na Váhu. Tu totiž môžeme trénovať jedine v kanáli v Čuňove," hovorí Andrassy.
Adrenalín objavil Trenčan
Adrenalínové vodácke centrum na Váhu objavil asi pred dvomi rokmi Trenčan a horolezec Jaro Dutka. „Keď som začal robiť tento šport, tak som sem chodil trénovať aj za malej vody. Niekedy som našiel viac vody a kto sa venuje tomuto športu a pozrie sa na vodu, už vie odhadnúť kvalitu vĺn. Chlapci od nás chodili za takouto vodou do zahraničia, Francúzska, Rakúska či Afriky a tak, keď bola veľká voda tu, napísal som na internet a už sa to rozbehlo," povedal.
Za divokými vodami až na Nový Zéland išiel aj Trenčan Miloš Trnka. „My sme ani nevedeli, že keď sa topia snehy alebo keď prší, je v koryte Váhu toľko vody a najmä, že pri väčšej hladine sa tu dokážu robiť takéto vlny. Keby to tu bolo celý rok, bolo by to super," povedal Miloš.
Freestylisti sú vodami Váhu nadšení a vlny hodnotia ako jedny z najlepších v v Európe. „Vlna na freestyl musí mať špeciálny charakter. Musí byť dosť strmá a mať veľa peny. Teraz tu takéto sú a to je super," hovorí Miloš. O ideálne podmienky môžu kajakári prísť pri zmene hladiny hoci aj o pár centimetrov.
Prietok bol celý týždeň vysoký a tak vlny vydržali a dosahovali výšku až jeden a pol metra. Kajakári sa tieto ideálne podmienky snažili každý deň využiť. O zvedavcov na brehu nemali núdzu. Nechýbali ani hlasy, či takéto bláznenie v kalnej vode nie je nebezpečné.
„Tu sa nemôže nič stať, je to tu bezpečné, aj keď pri povodniach plávajú vo vode všelijaké drevá a brvná. Ale my vždy jazdíme viacerí, jeden je vždy na brehu, nosíme píšťalky, keby sa niečo stalo, dávame si znamenie," tvrdí Tomáš Andrassy.
Hoci to vyzerá nebezpečne, nie je to tak. Tvrdí vodáčka
Medzi freestylistmi bola aj Bratislavčanka Zuzana Balejová. Podľa nej možno z pohľadu nevodáka z brehu môže jazdenie na vlnách vyzerať nebezpečne. „Voda je zakalená, nepriehľadná, spenená a strašne to hučí. Kajakár vyzerá vo vode maličký a hádže to s ním, ale nie je to také strašné. My sme zvyknutí, že sa prevrátime a neriešime to, vieme čo treba robiť," vysvetľuje študentka fyzioterapie.
Zuzanu jazdí druhú sezónu, zatiaľ to berie ako zábavu, ale má aj pretekárske ciele. „Vlani som bola druhá na Slovensku, ale tento rok som zatiaľ absolvovala len jedny preteky." Jej snom je vyskúšať vlny na nejakej africkej rieke, pretože doteraz jazdila len v Rakúsku a Slovinsku.
