NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dvadsaťpäťročný strelník Karol Smorada zahynul počas druhej svetovej vojny v ukrajinskom meste Stryj. Vlny obrovskej povodne ho 23. októbra 1941 navždy vtiahli pod ľadovú hladinu rozvodnenej rieky spolu s ďalšími štrnástimi slovenskými vojakmi. Vojnoví druhovia na breh vytiahli už iba Smoradovo mŕtve telo.
Dcére Viere Pisklákovej, ktorá v čase skonu svojho otca mala iba niekoľko týždňov, zostali po otcovi iba dve zažltnuté fotografie a úmrtný list dokazujúci jeho smrť.
Napriek oficiálnym údajom o pohrebe otca sa jej až do 20. apríla 2010 nepodarilo nájsť jeho hrob. Siedmich utopených spolubojovníkov v roku 1941 pochovali na stryjskom cintoríne. Telá ďalších slovenských vojakov sa už nikdy nenašli a voda ich vyplavila nevedno kde.
Dohľadania hrobu sa zapojil aj generálny konzul
Séria článkov v našich novinách „Kde zmizli telesné pozostatky Karola Smoradu?"zaujala aj generálneho konzula SR v Krakowe Mareka Lisánskeho, ktorý sa zapojil do hľadania Smoradovho hrobu.
„Bola som veľmi prekvapená, kto mi telefonuje. Ozval sa generálny konzul až z Krakowa. Čítal na webe Trenčianskych novinách trencin.sme.sk články o mojom dedkovi a oznámil mi, že sa našiel jeho hrob," zatelefonovala nám neuveriteľnú správu Smoradova vnučka Darina Melicherová. Podľa jej slov si konzul všetko overoval aj v archíve, v ktorom bolo Smoradove meno a jednotlivé údaje.
„Fotografiu hrobu maminho otca poslal MMS-kou na môj mobil. Ja som správu okamžite preposlala mame. Tá tomu nechcela ani uveriť," tešila sa vnučka. Generálny konzul prisľúbil zaslať rodine aj kópie archívnej dokumentácie spojené s hrobom strelníka Smoradu.
Pochovaný je na cintorínev poľskom Zaluži
Telesné pozostatky strelníka Smoradu napokon skončili až na území dnešného Poľska. Ležia v udržiavanom hrobe na cintoríne slovenských vojakov v malej dedinke Zaluž neďaleko mesta Sanok, iba pár desiatok kilometrov od Medzilaboriec.
Na náhrobnom kameni je zreteľným písmom napísané strelník Karol Smorada. „Na cintoríne vybudovanom v roku 1941 je malý kamenný pamätník a individuálne hroby sú rozmiestnené okolo neho. Už v júni 1941 tam pochovávali prvých padnutých slovenských vojakov," informoval Ľuboš Tupý, ktorý sa podieľal na pátraní po mieste Smoradovho hrobu. Podľa jeho slov slovenských vojakov pôvodne pochovávali v miestach, kde padli.
Po postupe frontu na východ a upokojení situácie telá z hrobov exhumovali.
„Telá mŕtvych vojakov rozdeľovali medzi dva vojenské cintoríny, do Lipovca a do obce Zaluž. Cintorín v Lipovci je omnoho väčší," dodal Tupý.
Zaluž bol v minulosti na území Sovietskeho zväzu, po následných úpravách hraníc v povojnovom období pripadlo toto územie Poľsku.
Vojenský cintorínv Zaluži v roku 2006 zrekonštruovali
Telefonicky sme sa skontaktovali aj s generálnym konzulom Marekom Lisánskym v Krakowe. „Na internetovej stránke som objavil sériu článkov vášho redaktora o hľadaní hrobu Karola Smoradu," povedal konzul. Okamžite kontaktoval poľského historika Andrzeja Olejka, ktorý je gestorom cintorína v Zaluži a navštevuje ho už takmer pätnásť rokov.
Olejko je špičkový historik a bádateľ vlastniaci fotodokumentáciu vojenských cintorínov a autor množstva publikácií. Najmä z jeho iniciatívy sa tento cintorín v roku 2006 zrekonštruoval. Známy historik na cintorín vyslal okamžite svojho syna, ktorý Smoradov hrob objavil a odfotil ho.
„Cintorín je v blízkosti obce na kopci. Domácimi obyvateľmi nebol nikdy poškodený," informoval Lisánsky. Na cintoríne je 38 hrobov a pochovali tu slovenských vojakov, ktorí padli v roku 1941, ale aj 1944.
„Pochovaný je tu jeden dôstojník a zvyšok tvoria vojaci a poddôstojníci," dodal Lisánsky. Niekoľko hrobov je aj symbolických a vojakov prepochovali na iné miesto.
Vieru Pisklákovú správa o nájdení hrobu jej otca po takmer sedemdesiatich rokoch dojala. „Bola som v šoku. Nevedela som, či mám plakať, neverila som, že to môže byť pravda. Musela som sa držať zábradlia a sadnúť si," úprimne prezradila svoje pocity Viera Piskláková.
Na miesto posledného odpočinku svojho otca sa vyberie už v máji. Na otca spomínala celý život mama, bol veľmi dobrý. Som šťastná, že sa to podarilo. Nebola by som ani vo sne verila, že sa toho dožijem," so slzami v očiach hovorila Smoradova dcéra. Tá považuje články v Trenčianskych novinách za hlavnú príčinu splnenia vytúženého úspechu a jej dlhoročného sna.
